No dobre, dáme celý včerajšok od začiatku.
6:00AM - vstávam. Moc sa mi nechce, lebo deň predtým som vstávala o štyroch, ale s prísľubom fasa dňa som sa vykrakatila z postele, zanechala tam svojho big maca ktorý mi ide na nervy keď sa v noci budím. Nahádzala som na seba pohodliš veci - rifle, čierne tričko, ružu kovovú okolo krku, smrtkový vak a zliezla som dole vykonať bežné raňajšie potreby. Som na vécku a BUM! MENZES!! Skoro ma jeblo...No dobre, spamätala som sa, zobrala som si šesť vložiek, päť tabletiek proti bleniu brucha /áno počty nesedia ale vložky a tabletky vymieňam a beriem v rozličných intervaloch /. Fajn, zbalená som bola - samozrejme, mama nervačila, že či má všetky ŠTYRI rožky a zistila, že SOLETKY sa jej už k tým rožkom a ČIPSOM nezmestia, takže slanosť navyše v batohu. /čudné, že ja som vydržala z jednou paprikou a dvoma rajčinami, hm/. Vyrazili sme do blavy na zraz.
8:00AM - vyrazili sme aj s našou extra ukecanou sprievodkyňou, ktorej som už minulýr rok vynadala za to, že otravuje so sprostými rečami, takže teraz som sa jej normálne bála pozrieť do očí. Ešte predtým som sa stihla vyrehotať na pleci jednej extra obéznej spolucestujúcej , menom Marika, ktorú rada používam ako vankúšik. Tentoraz som si všimla chlapca, ktorého som okamžite nazvala "Opičák", ale keď som sa pozrela bližšie, zistila som, že vyzerá skoro jak Juraško, tak som prezývku zmenila na "pračlovek". Cesta bola v pohodke, až na vyššie spomínané kecanie, ale to som ľahko prekričala svojimi neslušnými vtipmi /napr. Miluje sa žena s AIDS a malomocný. Po milovanéíona: musím ti niečo povedať, mám AIDS. A on: Ešte že mi tam odpadol../ Nakoniec spolucestujúci statočne dorazili až k ZOO, vrhajúc na mňa také divné pohľady, keďže vyzerám na mladšie než som a ja som mala chuť ukázať im riť...Dostali sme inštukción a rozbehli sme sa jak Vietnamci vo vojne...
9:15AM až 15:20PM - ZOO!! Frčala som po všetky pavilóny, v dažďovom pralese ma len tak oblievalo - doslova, horko ako na púšti..eh, ako v dažďovom lese Až sme sa dopracovali k tomu, že sa dalo vliezť medzi kozy a pohladkať si ich. No tak ja veľký macher samozrejme som sa tam všupla, samozrejme som si vybrala tú, ktorá mala rohy a práve keď sa ma krstná snažila odfotiť, čo sa nestalo - kozička sa naľakala, tak trošku ma nabrala a ja mám spomienkovú modrinu na ramene. No neva, aspoň som ju trepla po riti. Potom začali menšie ťažkosti s mojím bruškom, pretože mi po paradajke záhadne došlo zle, ale v podbrušku, takže som vylovila tabletku, pričom na mňa mama kukala že: To čo robíš? Chceli sme sa prejsť ešte po zámku ale zastala som pri koalách, zo ZOO sme sa dostali až o pol štvrtej, čiže akúrát vtedy, kedy sme sa mali stretnúť na odchod do Pratru.
16:50PM až 19:00PM - Prater. Bola sranda. Najprv som minula šestnásť ojro na atrakciu, kde som mala hádzať loptičky do ksichtíkov a za dvadsať trafených /štyri pokusy/ som si vybrala zub, ktorý sa u nás dá kúpiť za padíka ale neva, platila mama Potom som prešla ku hrakochňapu, päť ojro na pokusy a jedno ojro mi akosi zhltol stroj, thaže Potom sme prešli k môjmu milovanému hradu - čo je taká jazda vo vozíčku. Šla som iba štyrikrát, vyhodila som spredu iba dvoch rakúšanov a do konca aj jedného týpka, čo mal výraz akože: bacha na mňa a na tričku !Metalica!, ale zjavne sa zľakol môjho výrazu akože:síce neviem po nemecky, ale čudoval by si sa mojej reči - a sám vypadol z vozíčka kde som si chcela sadnúť. Potom som si dala papričku, po ktorej mi zázrakom nebolo zle a šli sme na Sombrero. Sympoš chlapec nás nechal pádiť pať minút, ale vďaka tomu som nakoniec mala pocit, že zem sa toší rýchlosťou stopaťdesiat za hodinu a pľúca som mala tam kde by mala byť miecha. Neva, aj tak bolo super.
20:04PM až 22:40PM - dorazili sme k sestre, keďže mama išla robiť nejaký biznis abo čo. Donútili ma, aby som si zmerala nejaké hovadiny v tele ešte väčšou hovadinou, že skener sa volalo a priemerná hodnota bola 50 000 tých hovadín. Koľko mala Miška? Koľko? 18 000. Čo je ďalšia s prepáčením kokotina, keďže takmer vôbec nejem mäso a žijem na zelenine a ovocí skoro jak vegetarián. Hovorím skoro, pretože som predsa len mäsožravec a občas sa zadarí to mäso. Tak ako... človek žije na zelenine a vypočíta mu to, ako keby ju v živote nevidel? No dobre, nebudem sa rozčuľovať. Hrala som sa tam aj so synovcom, to jak kočka a potom sme šli konečne domov, keďže som bola úplne vyšťavená - rehot, a to doslova
23?25PM - oblečená som kvecla do postele, bez umytia zubov a jednoducho som zaspala.
A dnes môžem povedať, že to bol jeden z najkrjších, najúžasnejších dní v mojom živote a keby som mohla, smelo by som to vrátila späť. Niekedy sa proste stane, že sa deň vydarí a spomienky navždy zostanú. Fajn, teraz čakam pohoršené poznámky nad tým, čo mi pripadá skvelé
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
2
sa zda ze sa ti den naozaj vydaril,nooo aj ja som videla koalu....hehe ale v Australii...hehe ale tiez iba v zoo....a prater auch mozem len ma moc tocit nemnusi,tak ja radsej na tie ich kary,ale aj tie museli ist do opravy po mojej jazde....ale modriny po celom chrbte stali za to
Napíš svoj komentár
kolotoče sú fajn, zoo je fajn a obe v jeden deň? paráda