Takže. Ráno som zaspala o školy, pričom som zistila nemilú vec o vývine (u Márie Antoinetty) generála Krottendorfa. Najprv som si myslela no akože žiaden koncert nebude lebo ja mám s generálom strašné problémy vždy a bola som psychicky na dne, do náladky ma dostali až kamošky ktoré ma pred odchodom zo školy naládovali Ibalginom, Ibuprofenom a všetkým možným o čom ma presvedčili, že je to proti bolesti. Viete, sama som sa potom divila, ako je možné, že sa mi úplne netočí hlava a nepadám do mdlôb alebo podobne, proste som to tak nejako ustála. Veď - MCR nie sú na Pasienkoch každý deň a nenechám si ich predsa len tak ujsť preboha, veď ich totálne žeriem!
No a tak som sa o štvrť na štyri vplichtila do otcovho auta, nech ma odvezie do BA. Čakať dve hodiny? Veď je to jedno, aspoň nebudem stáť úplne vzadu a užijem si pravú koncertovú mačkanicu, tú predsa tiež každý deň nezažívam. No, a tak som sa približne o štvrť na päť postavila do rady, ktorá už vtedy bola aspoň desať metrov za dverami. Okolo šiestej mi začali mrznúť prsty na nohách, ale snažila som sa to nevnímať a pozerala som sa na obrovský bilboard (takže som asi dvestokrát včera videla reklamu na obchodní tím, ktorý hľadá dievča, čo to má v hlave spočítané, má obchodníckeho ducha, že nech zašle životopis na nejaký mail a blabla a že Adelu nebaví schowbiznis...). Pozerala som sa naň až do takej šiestej, štvrť na sedem, až potom nás konečne pustili dnu.
Ochrankári nemali chybu. Ako pravý rockeri, šatky na hlave a rockerské fúzy alebo čo to bolo. Nesmeli byť žiadne malinovky dovlečené dovnútra, takže nakoniec každý chlomtal pivo (na minerálku akosi nikto chuť nemal alebo čo).Všetci sme sa najprv s nadšením postavili pod javisko, pričom predo mnou stál taký vtipný chalanisko čo asi dvakrát povedal, že j*bať sa bude až po koncerte a na každého kto sa vedľa neho tlačil reval, že či je tam križovatka alebo čo. Jedna baba povedala, že o deväť mesiacov bude mama,len ešte nevie od koho, lebo sa nemôže otočiť. Tým pádom bola sranda ešte predtým, než prišiel Metropolis. Niežeby som im rozumela, nepoznám ich texty, v každom prípade ale aspoň trochu pripravili "obecenstvo" na ošiaľ, ktorý mal nastať až oveľa neskôr.
Potom na scénu vystúpil DESmod, priznajme si, že až to bolo to pravé orechové. Všetky tie najlepšie pesničky aké si len viem spomenúť hrali, všetci sme sa vyskákali pri...myslím že to bol Adrenalín Stúpa alebo 100 Rokov Samoty a všetci sme postupne dostali kŕč na pravej, ľavej, alebo na oboch rukách v znamení buď ukazovák malíček hore alebo palec, ukazovák, malíček hore.Tak nám to ostalo až dokonca. Ja osobne sa pri DESmode vyspievala tak, že som mala nenormálne husté sliny, takže som opustila rady stojacich, keď DESmod dohral a šla som si kúpiť dačo na pitie. Potom som sa už nešla postaviť, keďže nohami som mlela blízko pri zemi, čo ma tak boleli kolená. Keď som si sadla na schody, iba som pozerala, ako z rád stojacich odchádzajú také vyhúkané tváre...
Potom prišli Mindless Self Indulgence. Vážne som o nich v živote nepočula, ale hrozne dobre som sa zabávala na spevákovi, keď tam behal po bedňách a skákal a robil podobné blbosti, to bola dobrá zábava. Aj tá hudba sa mi celkom páčilo,len niektoré pesničky boli také, ale také strašne uvrieskané, že som si občas musela zakryť uši rukami, aby mi náhodou nepraskli bubienky. Viete, vtedy som bola ešte celkom pokojná, ale keď MSI dohrali, už som akosi začala cítiť že aha, idem sa teraz určite vyblázniť. Viete, stačilo mi, že keď pred koncertom, ešte keď sme stáli vonku, robili rozhovor s Geem a videla som ho, to sme mohli ísť domov, ja som len chcela vedieť ako vyzerá naživo (úprimne? Je ešte viacej na zožratie ako na nejakých úbohých fotkách).
No a potom to prišlo. Všetci hulákali, kričali a začal sa koncert My Chemical Romance. Odštartovali to myslím pesničkou This Is How A Disappear - stále som sedela na schodoch, nechcela sa mi ísť mačkať a naviac som odtiaľ dobre videla - a vtedy som sa neudržala a ako jediný na celom tom konci tribúny som tak hopsala a skackala a popravde, ani neviem, či sa mi to len nezdalo.Teraz si ani nechcem predstaviť, ako strašne som musela vyčnievať, keď som tam jediná tak skákala, ale to je už jedno. Do rád stojacich som sa vrátila, len keď hrali moju najväčšiu srdcovku, moju Mamu, po ktorej som sa opäť vrátila sedieť. Cez I don´t Love You som sa zase rozplakala ako v dobe, keď som to počula prvých párkrát a pri Cancer som bola nenormálne očarená a iba som tak pozerala na kapelu. Nemalo chybu, keď Gee ukázal že ruky hore a za päť sekúnd iba také že: STOP! a zrazu boli všetky ruky dole. Vtedy mi bolo do smiechu.
Inak sa mi to stráášne páčilo, na mobile mám neviemkoľko nahrávok a videí, čo som si dnes púšťala, keďže som ani neverila, že som tam bola. Viete, možno je to nespravodlivé voči rodičom a oslavám čo mi pripravili, Vianočným darčekom, ale sebecky môžem povedať, že to bol najkrajší večer a najkrajšia noc, akú som kedy zažila, dokonca ani Praha ma tak nevyšťavila ako včera Bratislava, neviem prečo. Jediné, čo má v ten večer mrzelo, bolo, že sme sa nenašli s Mirkou, hoci som ju po celý čas hľadala očami. Potom, keď už sme šli domov, videla som, že mi volá, ale nemohla som jej zdvihnúť...Matka nemá rada, keď s niekým s netu telefonujem alebo vôbec nejak komunikujem a domov ma viezla ona. Týmto sa jej ospravedlňujem, mrzí ma, že sme tam ani chvíľu neboli spolu, no dúfam, že keď ešte raz MCR prídu, už tam spolu budeme.
No a celkový dojem, to ste asi zistili, že som bola a aj som jednoducho unesená. Tešte sa všetci, ešte týždeň budem hovoriť len o tomto a o ničom inom nebudem schopná hovoriť!
Recenzia
Komentuj
7 komentov k blogu
2
Heeej, to mas fakt stve, ja som bola od Gerarda az 10 m Alee.... Mam najvacsi zazitok v zivote. tiez som bola absloutne ocarena Cancer, bolo to kraasne, a aj Welcome to the black parade, ten zaciatok, jak naozaj VSETCI spievali...AAAA
3
Jezin ja som sa skoro rozplakala..ja som ta furt hladala, teraz mam zas psychicky stav na dne a som strasne blba...Ale tak uz si mame mohla povedat ze to nejaka spoluziacka zo skoly alebo co...som ti chcela aspon to oznamko dat, koncert som si sama uz odskakala
4
"Ďalší týždeň o tom budem hovoriť" Jj, tri roky prešli a ja furt o tom meliem
5
Ách, ty socka sockatá, načo mi vyhadzuješ takéto veci na môj birdz? :´(
*ZÁVISŤZÁVISŤZÁVISŤZÁVISŤZÁVISŤ*
(pri takomto záchvate ma treba ignorovať
*ZÁVISŤZÁVISŤZÁVISŤZÁVISŤZÁVISŤ*
(pri takomto záchvate ma treba ignorovať
Napíš svoj komentár
ked 5 metrow predomnou spiewa lasqa mojho ziwota...mnaaaam