...teraz decko nie som, ale naivná som stále. (Nie, NIE SOM kurva žiadne decko. Som niečo medzi deckom a ženou. Na tento stav neviem nájsť pomenovanie.)
Varovania!
1. nie, že to okomentujete alebo ohviezdičkujete.
2. som naivná, no zase nie až tak, aby som si myslela, že pochopíte zmysel bodu jedna. To znamená, že bod jedna máte ignorovať.
3. som naivná. Teraz tá veta nepokračuje. Toto už je fakt.
Koľko z nás sa predsa hrá na pseudointelektuálov s prehnane vysokým IQ (česť tým naozaj inteligentným) a pritom sa nechá nachytať aj na najväčšej pičovine? Nehovorím konkrétne iba o sebe. Hovorím, povedzme, o polovici z vás.
Mojou najväčšou záľubou je spomínanie hranie sa na inteligentnú.
Nie, oprava, to nie je správne - len na niečo viac.
Tvárim sa, že čítam správne knihy, počúvam správnu hudbu, pozerám správne filmy. Tvárim sa, že ma zaujímajú správne veci a že sa priatelím so správnymi ľuďmi. Hádam len pri tom poslednom sa nemusím až tak tváriť, hádam aspoň priateľov som si dokázala vybrať dobre, ak už nič iné.
"Ty čítaš Hlavu XXII.? To by som nedokázala prečítať."
Pyšne pohadzujem hlavou, prikyvujem ako najatá. Pritom sa neviem dočkať, kedy tú buchli konečne zavriem na poslednej strane (preskočím posledných päť kapitol) a hneď chytím do ruky niečo perverzné, prepchaté nadávkami a sprostými vecami.
Dobre, to je len príklad, to sa väčšinou nestáva, ale... hádam ste pochytili, na čo narážam.
....
A potom, pri všetkých tých svojich svetonázoroch o mravnosti ľudí, o tom, že by sme nemali ničiť matičku Zem, o tom, akí dnes jestvujú chuji a pipinky, a o tom, aká som ja vyspelá na svoj vek a aká som iná...
...sa buchnem ako nejaká trafená trinástka.
Samozrejme, zase do niekoho, kto je kilometre ďaleko.
A aj keď to tak nevyznieva, ani neviete, ako sa mi trasú ruky a ako strašne sa mi to páči.
Tu je to. Som naivná. Nič nerobím správne, tak, ako by som mala a tak, ako sa tvárim, že to robím.
Tvárim sa ako umelecká duša a pridávam sem "diela", ktoré, ak by sa mi ich chcelo vytlačiť, by som najradšej spláchla na toalete.
Možno, možno že mám dve časti a jedna je naozaj tá správna. Ale okrem nej je tu ešte aj to naivné decko, ktoré si robí dobre na perverznostiach, je sebecké a vždy si bude myslieť - pričom jeho viera bude proste neotrasiteľná - že ak bude blogovať o sebe, každého to bude zaujímať.
Nebude. Ale je mi to jedno.
Nejako mám všetko v... a poriadne hlboko. Kvôli tomu, že moja duša lieta na oblakoch a nevie sa dočkať, že raz bude v dlaniach zvierať to milujúce svetielko, jemné, opatrné, ako sú svetlušky... samozrejme, ak prekonáme kilometre.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
A mám rada svetielka ktoré nezhasínajú.