Láska. Čo to vlastne je?
Niečo výnimočné?
Výnimoční sme vraj všetci, nie?
Láska bude asi niečo jedinečné.
Čo je však na nej také, aby jej prischol taký prívlastok?
Vie ublížiť ako obyčajný človek.
No prináša tie krásne časy, keď neľúbiš inak, než bláznivo.
Je však aj boľavá,
Nech by sme sa tomu chceli vyhnúť akokoľvek.
Vznikajú kvôli nej básne,
Veď táto je jedna z nich.
Nebývajú však vždy bohvieako krásne,
Pretože smutní ľudia môžu si v nich uľaviť.
Je láska dobrá či zlá?
Neviem, či prináša radosť a či trpkosť života.
Je taká, že jej nikto neodolá?
Alebo je taká, že sa jej každý vyhýba?
Láska je tajomstvo.
Ukrýva v sebe sladké chvíle,
Veľké priateľstvo,
No vždy aj bolesť príde.
Láska je bonboniéra.
Len pomaly z nej ujedáš.
Láska je veľká čierna diera,
Kde len na toho „pravého“ sa spoliehaš.
Láska je veľké nekonečno.
Začína sa vôbec niekde? A kde je jej koniec?
Treba v nej veľkú zotrvačnosť,
Aby príliš skoro necengal zvonec.
Láska je ako jedlo..
Potrebuješ ju niekedy aj uprostred noci.
V láske spoja sa dve duše v jedno
A nevie sa, kde tá veľká duša končí.
Láska je ako more,
Tak veľká, priezračná...a rovnako slaná...
Len ťažko v nej vyrovnať skóre,
Keď slza za slzou padá.
A svoju cestu tvárou si hľadá.
Láska je nežnosť.
Tá pravá, aká sa dnes už skoro nevidí.
Láska je večnosť,
Noci plné nežných objatí a spovedí.
Láska je priateľka s nenávisťou,
Je medzi nimi len tenká hrana.
A človek sa stáva veľkou korisťou,
Keď do hnevu padá.
Tá láska, tú každý túži spoznať.
Je vlastne niekto človekom, ak nemiloval?
Láska je čas, keď deň sa s nocou rovná
A nov sa nikdy nekonal.
Láska je niečo, čo sa nedá len tak opísať.
Ak budeš ľúbiť, spoznáš.
Láska je, keď niekto chce vedieť, ako sa máš
A ty mu budeš chcieť povedať.
Láska je akoby neskutočná,
Aj keď si ju málokto váži
A keď ju potom nemá, len srdce mu skoná,
Aj s tým, že o lásku sa zase bude raz snažiť.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.