Tajníz sa vám už dlho neozvala, je tak? Už na to akosi nemala chuť. Nemala inšpiráciu, prečo by prispievala práve na BIRDZ, nemala čitateľov, ktorým by chýbala a hoci to nemá ani teraz, nudí sa tak strašne, že jednoducho nevie čo so sebou a tak sem znova píše.

Nie, dnes veru nemám ani poňatia,o čom by som chcela rozprávať. Nikde na nete nie sú ľudia,ktorých by som tu práve potrebovala (sľubujem, že ich všetkých vyplieskam za to, že tu nie sú, keď tu byť majú). Človek by povedal, že veď je sobota, štyri hodiny, tak sedím doma na riti,nie? Nie. Jasné že nie. Práve preto, lebo je sobota, štyri hodiny. Kto by už len lapel doma na zadku a čumel do obrazovku počítača, počúvajúc zvuky, čo prezrádzajú, že stroj pracuje? No predsa Tajníz.

Mala som ísť síce do kina, ale ako to už býva, mne sa nemôže proste nič podariť a tak si sedím doma. Mala som nutkanie ísť niečo písať, ale fakt neviem čo. Mám toho síce rozpísaného až až, ale písať sa mi nechce ani jedno z toho. Chvíľu som mala nutkanie ísť si po tú svoju gitaru a niečo si skúsiť zabrnkať, ale pri predstave toho, že mi to zase nepôjde, budem falošná, otec ma vypičuje, ja prestanem a potom ma vypičuje matka, že prečo nehrám, na čo to kupovala, ma presvedčila, nech sa na gitaru radšej pekne krásne vyseriem. Nie, hranie na gitaru by ma fakt bavilo, keby doma nebol nikto doma a keby nikto nečakal na to, že sa pomýlim.

Nakoniec potom aj tak skončím so slzami v očiach a s mptrojkou b ušiach, hoci si po každýkrát poviem, že kvôli otcovým či matkiným rečiam už nikdy v živote nevyroním ani slzičku. Ale čo tam potom, aj tak mi je vždy do plaču, keď ma urážajú. Ja sa snažím, fakt sa snažím naučiť sa na tom sprostom nástroji aspoň nejakú podrbanú ľudovku, ale... vás by to neodradilo, keby vám po prvej chybe vynadali do neschopných blbcov? Mňa to teda vie odradiť až príliš dobre. Niekedy mám pocit, že by bolo lepšie, keby som predsa len žiadnu gitaru na narodeniny nedostala. A ako strašne som sa na to tešila... Veď, nebolo by krásne, vedieť raz hrať tak krásne ako Frankie?

Ach Frankie... To ma privádza k My Chemical Romance (zase). Nie, ešte stále má závislosť na nich neprešla a už sa aj vzdávam takej vidiny, že by sa to niekedy mohlo stať. A no a čo. Je krásne, keď mám stále o kom rozmýšľať, keď mám stále o kom snívať a.. keď mám na koho fotky zízať. Ale na druhej strane... Nechcem vidieť ten strašný rev ktorý spustím, keď sa najbližšie vtrepem na Pasienky, uvidím tú obrovskú tabuľu vonku, vleziem dovnútra cez tie dvere, spomeniem si na tie vytopené záchody, uvidím tú zelenú zem, tribúny a schod na ktorom som stála a... Chcem vedieť, ako ma ten niekto, kto bude so mnou, utíši. Fakt som na to zvedavá.

Najbližšie by som Pasienky mohla vidieť prvého februára, lenže to by ma matka najprv musela pustiť na zraz, o čom dosť silne pochybujem, ale tak či tak tam prikvitnem niekedy v apríli, lebo som sa nechala ovplyvniť kamoškou a sľúbila som jej, že s ňou pôjdem na Desmod. Ľudia, hej, niektoré pesničky majú dobré, ale kam som dala mozog? Nemilujem ich zas až tak strašne moc na to, aby som lozila na ich koncerty. Ale... hh... ja tam vlastne s ňou nejdem ani tak na Desmod, jak na Metropolis.

Nj, donútila som tú kamošku v októbri, nech so mnou ide na Rockovú Jeseň (stále verím, že jej partneri budú natoľko inteligentní a úžasní že pozvú na svoj festival MCR aj tento rok) a ona sa tam zabuchla do toho škaredého gitaristu z Metrpolisu. Ja jej vkus neberiem, bože chráň, ale hento divné čudo ma fakt vôbec nepriťahovalo. No nič, ju očividne áno a využila našu dohodu, že "ty pôjdeš so mnou a ja potom s tebou" a začala ma tam zas ťahať.

A tak v apríli uvidím Pasienky. Ja to nerozdýcham! Už teraz mám nervy keď si predstavím, že tam idem zas! Aj tak bude celý koncert v ušiach počuť MCR a na pódiu uvidím nie Kulyho ale Gerarda... Ja tam proste nemôžem. Nezvládnem to psychicky, ja už to vidím xD

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
jk77  26. 1. 2008 16:51
aj ja sedim o stvrtej v sobotu pred compom a co je mi dobre
Napíš svoj komentár