No, naposledy som tu bola vlastne pár dní pred dovolenkou. Dovolenku jednoducho radšej nebudem komentovať, lebo to bolo niečo totálne hrozné, neuveriteľné a niečo, čo nestojí za spomienky (vzhľadom na moje obrovské chyby v istých veciach, že som sama pokašlala veci, ktoré mohli byť tak nádherné a krásne a... nemôžem na to myslieť, lebo sa z toho začnem obviňovať zase tak nechutne ako keď sme prišli domov a to teda nechcem zažiť ešte raz, lebo keď sme prišli.. no proste som sa neudržala a dva - tri dni som len v kuse revala a keď som náhodou prestala, tak som o tom zase začala premýšľať alebo rozprávať a zase mi bolo do revu).
No a potom mi začala škola. Asi som nenormálne tresnutá, lebo ja som sa do tej školy strašne tešila tento rok. A asi som vedela prečo sa tak strašne teším, pretože toľko, koľko som sa smiala doteraz od začiatku školského roku, tak toľko som sa nenasmiala ani za celý doterajší život, len čo je fakt. Stretli sme sa tam takí arogantní a nechutní ľudia a tak pekne sme si sadli, že stále len vyrušujeme a rehoceme sa ako keby sa nám niečo stalo...Ja by som zhrnula na uvedenie príkladu aj dnešný deň, problém je len v tom, že vám by to smiešne vôbec nepripadalo, aj keď ja som pri tom chytila taký záchvat smiechu, že som sa nemohla nadýchnuť Jedna kamoška mi povedala, že som sa od konca minulého školského roku strašlivo zmenila, ja teda neviem v čom, ale ja to fakt že sama pociťujem
No a na záver (však hádam nečakáte že prvý blog po dlhom čase budem neviemako dlhý, to by ste boli teda vážne na hlavu), by som chcela len poznamenať... dúfam, že sa tu teraz budem objavovať častejšie. Možno zistím, že ste mi nakoniec všetci strašne chýbali a že bola chyba neobjaviť sa tu tak dlho a možno naopak zistím, že som nemohla spraviť nič rozumnejšie.
No a ... pardon za chyby (to som hovorievala vždy, je to zvyk
A P.S. možno sa tu už neobjavím uvidím aké budú ohlasy
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
hold to sa volá že puberta moja zlatá (A)