Keď Samantha vyšla zo spálne a vošla do knižnice, Arthur si uvedomil, že županček, čo má na sebe, ešte viac zvýrazňuje plnosť jej pŕs a necháva široký priestor jeho fantáziii. Zachvátila ho túžba dotknúť sa opasku na župane, rozviazať ho a kochať sa krásami Samanthinho nahého tela.
Keď Samantha vošla do knižnice, videla Arthura, ako zadumane sedí na stoličke a čierne sako si stihol vyzliecť kým sa vrátila. Všimla si, ako sa mi hruď pravidelne dvíha, ako keby spal, no videla, že na ňu uprene hľadí mandľovými očami, ktoré na ňu pôsobili priam magicky. Mala chuť vrhnúť sa mu okolo krku a bozkávať ho, presne tak, ako pred týždňom v koči, ale tentoraz . . tentoraz by nezostala len pri bozkoch. Keď si uvedomila, nad čím rozmýšľa, znechutila sa sama nad sebou a pokúsila sa na tvári vylúdiť čo najprísnejší a chladný výraz.
"Dnešný večer bol pomerne rušný, pane. Som ustatá a rada by som už šla spať, ždržíte sa ešte dlho?" dúfala, že to znelo čo najmenej priateľsky. Arthur vstal a dlhými krokmi prešiel až k Samanthe. Tá cítila, ako sa jej zrýchlil tep.
"Tak dlho, ako budete chcieť, Samantha." povedal ešte nezastretým hlasom, ale Samantha udivene pozorovala, že ani on nezostal chladným a na krku mu divo pulzuje tepna. V prostoch ju pošteklilo, čo mala chuť dotknúť sa toho miesta. Pozrela na zem, aby sa nezačervenala, alebo ak, aby to on nezbadal.
"Nemali by ste sa tu zdržať dlho, pán Glasworth." prehovorila Samantha a sama sa divila, že hlas sa jej netriasol
Samantha Mointgomeryová mala dvadsaťtri rokov a pred niekoľkými dňami aj nudný život bez vzrušenia. Plavé vlasy jej siahali až po zadok a vytvárali spleť lokien. Vďaka ich dĺžke a i postaveniu v spoločnosti ich vždy mala zaviazané do vrkoča, ktorý bol buď omotaný okolo hlavy, alebo jej s ním slúžka urobila iné kúzlo na hlave. Oči jej svietili ako dva smaragdy a plné pery, krásne krojené, priam bažili po bozku.
Arthur Glasworth bol tridsaťročný švihák, známy svojou sukničkárskou povahou, ktorý sa však pred pár rokmi stiahol do svojho vidieckeho domu a až doposiaľ odtiaľ nevykročil. Mal čierne vlasy, ktoré boli mierne kučeravé a mal ich voľne padnuté až k pleciam. Vyzerali neupravene, no človek by povedal, že pred zrkadlom musel tráviť hodiny. Oči mal hnedé ako mandle a upútal nimi každú ženu. Pod výraznými perami mal malú jazvu ešte z detstva,s ktorej históriou sa však nerád chvastal.
"Dnes na plese som s vami netancoval. Keby som vás teraz požiadal o tanec, oslovili by ste ma konečne krstným menom?" podišiel bližšie k nej a Samantha priam cítila jeho horúci dych, ktorý sa však nedal rovnať s horúčosťou jej tela.
"Musíte to skúsiť." zašepkala a potmehúdsky sa usmiala. Ani nevedela ako a pristúpila na túto hru a čo bolo najdivnejšie, tešila sa, že tak urobila.
Arthur ju nežne chytil za ruku. "Zatancuješ si so mnou, Samantha?" zatajil sa jej dych a pár sekúnd nebola schopná hovoriť.
"Nesmierne rada si s tebou zatancujem, Arthur." neuvedomujúc si, že je iba v župančeku a papučkách sa mu privinula na hruď a jednou rukou ho chytila okolo pása. Druhou rukou mu zatiaľ zvierala tú jeho a za krátku chvíľu i ona pocítila na chrbte jeho ruku. Knísali sa v pomalom tempe a Samanthe to pripadalo ako jej osudový tanec. Tanec jej života.
"Zopakuj moje meno ešte raz." zašepkal, pričom tento krát mal už hlas zastretý. Odtiahla sa od neho, pozrela mu do oči, pričom si ruku vymanila z tej jeho a zašepkala:
"Arthur.." Môj Arthur, bleslo jej mysľou.
"Ešte raz, Samantha." zachvela sa. Jeho hlas na ňu pôsobil ako..nevedela to opísať.
"Arthur." vzdychol a vôbec ju neprekvapilo, keď pocítila jeho pery na svojich.
Poddala sa tomuto bozku, až sa jej vášeň otriasala celým telom a ani keby sa chcela ovládať, nedokázala by to. Jeho bozk jej prechádzal od hlavy až k pätám, nebola schopná sa čo i len nadýchnuť. Kŕčovito ho objímala okolo pása a on si ju žiadostivo pritískal k sebe.
Zdvihol ju do áručia a odniesol ju až k pohovke, kde ju položil a ľahol si vedľa nej, aj keď tam nebolo veľa miesta.
"Chcem ťa." zašepkal a pobozkal ju na krk, presne na to miesto, kam ešte ona pred chvíľou hľadela s túžbou dotknúť sa ho.
"Vieš, že teraz ma môžeš mať." odpovedala mu a pohladila ho po vlasoch...
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
niwyiben
19. 7.júla 2007 20:21
wow...pekne napísané moja,lúbi sa mi to a veľmi (A)
2
Joj ďakujem Som rada že sa páči Už dlho som mala chuť takéto hovadiny napísať ale vždy že niee veď to sú sprostosti, mno ale tak raz som na compe, nechcelo sa mi ísť ani na msn alebo icq, taak som otvorila prázdny dokument a len tak zhola Lebo ja také často čítam ma bavia také
Napíš svoj komentár