Nie, drahí BIRDZ-áci, dnes sem nepíšem s tým, aby som získala najmenej dvadsať komentárov. Dnes večer - respektíve až v noci - sem píšem preto, lebo na to mám skutočnú chuť. Pomaly ťukám do klávesnice, aby ma nebolo príliš počuť a otec mi neprišiel na to, že som ešte stále tu, s vami a prispievam vám svojou malou troškou. Uvažujem, čo si asi teraz myslíte. Nepíšem náhodou len tak, zo sna? To by ste si mohli myslieť, lebo fakt je, že som nikdy nezačínala takýmto úvodom. Lenže to som bola vtedy iná osoba, ktorá nepociťovala tak veľkú túžbu po niečom, čo práve v tej chvíli nemôže mať. Ale nie, chcela som o inom. Chcela som o tom, o čom vlastne ani nechcela, keď som otvárala toto okno.
Otvárala som toto okno s jasnou predstavou, že idem písať zamilovaný blog s úryvkami ďalšej piesne, blog plný vyznaní a hlúpych citov, čo napriek nádhernému začiatku a prostriedku končia len plačom, bolesťou a neprinášajú nič dobré. Keď som však otvorila okno na napísanie blogu, už sa mi nechcelo písať o láske. Pamätám si na jednu debatu so Sárinkou Whiteflowerovou. Bavili sme sa o tom, či inšpiruje alebo neinšpiruje okno s názvom Pridaj blog . Tvrdila som, že na mňa inšpirujúco vôbec nepôsobí a predsa - dnes práve ono ovplyvnilo, o čom idem písať. Keď som sa pozrela na bielu nepopísanú plochu, prišlo mi detinské naplniť ju niečím, s čím by som sa mala zdôverovať len najbližším. Prišlo mi hlúpe naťukať do klávesnice vety, ktoré tým, čo ma nepoznajú, nedávajú vôbec žiaden zmysel. Prepáč Anitka, že nepíšem zamilovane, ako som ti povedala na ICQ, ale dnes jednoducho nie. Možno zajtra alebo inokedy.
Nuž, ale prebojujme sa k podstate blogu. Ide tu o jednu jedinú vec, prečo vlastne nepíšem blogy ako predtým, čím myslím napríklad blog "Nezahoď moje srdce.." alebo "Tiché slová...". Nepíšem tak pre to, lebo som..jednoducho šťastná. Pred pár dňami ma zaplavil optimizmus, ktorému sa v mojom tele akosi zapáčilo a zatiaľ neplánuje vyjsť von - čomu sa ja nesmierne radujem. Zistila som, aké je príjemné zo všetkého sa tešiť a aké je skvelé robiť si svoju domácu prácu s elánom a s hmkaním si obľúbenej pesničky. Žeby vážne šťastie? Ja neviem, ale asi hej. Som zvedavá, či mi niekto poradí, čo to vlastne je, pretože ja neviem. Takýto pocit som za svojich úbohých pár rokov ešte vážne necítila.
Je veľmi neskorá hodina, aby som vám povedala, čím to vlastne začalo, ale vďaka tomu sa stále smejem, rozprávam otrepané vtipy (nie, chlapče, nie je to kvôli koncertu )a teším sa zo života. Dokonca píšem nedeprimujúce blogy (že Anitka, fúú aká radosť ) a v poslednej dobe sa ani nevyvšujem nad ostatných ( úú Anitka čit ani slovko). A naviac, hovorím všade všetkým pravdu (bože ďakujem, že nie som schyzofrenik a štyri ruky rozdelené na dve myslenia).
Počkať. Stratila som prehľad o tom, čo píšem. Nebude dobré pokračovať v tom.
__________________________________________________
Na záver: pozdravujem..môjho Jurka *cmuQ*, všetkých tých, čo sa so mnou v posledných dňoch bavili na MSN a ICQ no a pozdravuje Geeho, ktorý má teraz poobedie alebo večer a nerozumie ani ceka po slovensky. To sa mi dobre odkazuje, čo?!
No a ospravedlňujem sa za blog bez pointy, ktorý som ale raz musela vypotiť a takto si aspoň môžete povedať, že to máte za sebou.
Hawk.
Nezabudnite:
Láska je láska,
život je sviňa,
ten kto ťa láska
raz padne bez boja
(To aký má zmysel?)
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
5
lol to bolo jak krásne, nádherne a efektne useknuté normálne som čakala či si len srandu nerobíš a nebudeš po tých pozdravoch ďalej pokračovať xD
Napíš svoj komentár
Hm, mno aby som sa vyjadrovala už aj trošku konkrétnejšie(ako vidím bue to fakt nadlho no proste jedno nechápem, prečo je v tom blogu toľko krát spomenuté moje meno? ako joj ma hneváte
A ináč je to v poriadku, že to nie je neaká zamilovaná blbosť(A) viem, že tých sa od teba alebo kohokoľvek iného ešte dočkám xD a možno aj od seba (pardon ale tak nemôžem ja za to, že rehotacia a šalená nálada ešte vždy pôsobí
Mno a akože fakt blog bez pointy, ktorý som si prečítala fakt len z donútenia tebou(A) aaa prepáč nie nie je to pravda a obe to vieme
Okej asi by som už mohla písať záver čiže mojka hmm som z teba fakt rada, že máš takú náladu a, že si šťastná a zo srdiečka ti to prajem zaslúžiš si to a dúfam, že ti to dlho vydrží a ešte také omáčky typu, že budete spolu šťastní a bla bla, domysli si(A)
A ok už som fakt skončila hoc by som možno ešte aj vedela čo písať ale tak okrem iného ma čaká hp a tak...veď ty vieš(A) ale môžem ti úprimne povedať, že zrejme toto je najdlhší koment, ktorý som kedy komu napísala a chápeš to iba preto, že ťa mám tak rada
Ok jednoducho povedané končím Adios