Thiness: Taká drobnosť....chcelo sa mi vykecať, originálny nadpis ma nenapadá, no tak čo už...

Je mi blbo. Fakt je. Vedela som, že mi bude blbo, už keď som si k papuli dnes večer prvýkrát prikladala pohár šampusu. Mama chcela, že len jeden pohárik, ale vždy keď sa nepozerala, doliala som si a tak to so mnou o polnoci aj vyzeralo. Revala som ako malé decko nad tým, že na verejnoprávnej televízii povedala Polnišová, aby sme si vysrali oko a otec sa totálne ujebával na komente "a co si videl smrtku? šak je ešte november". Neviem, čo na tom bolo smiešne.

Do tej pol deviatej som odmietala spolupracovať s okolitým svetom a zaryto som hlasno vrieskala, že sa nikdy nevrátim domov a či som mohla a či som mala ( prípadní záujemcovia - My Chemical Romance - Ghost Of You). Potom ma presvedčil mamin pohľad ktorý naznačoval, že ak neprestanem, tak ma dakam pošle a zatrhne mi komp. To ma vyplašilo a tak som si vybrala slúchatká z uší a tupo pozerala do blba. Po celý večer. Teda, neskôr ma už chytila nálada a zase raz som spievala tichú noc xD a stále som sa smiala (a bola som nadmieru sarkastická... áno, bola som... v živote som nebola sarkastická tak veľmi).

Navyše ma zdeptal fakt, že môj otec vie, čo robím v noci. Totiž, včera okolo pol tretej som ešte stále počúvala mp4 a pošepky vrešťala slová, pričom som s hlavou robila metlu. Zarazilo ma, keď som sa dozvedela, že to vrešťanie je počuť a vraj mi aj klopal (áno, počula som ho, ako ťukal, ale ja som nevedela, že je to on a kurevsky ma to v tej chvíli vyplašilo!! Normálne som zaľahla spať - to mi vydržalo asi pol hodinu, potom som zase pokračovala vo vrešťaní). Ale ja som inteligentná xD Povedala som, že to asi zo sna, lebo ja už som o pol dvanástej išla buvať xD

Njn, zajtra, keď nebudem každých päťnásť minút poletovať po dome (mám u seba ešte jeden pohárik šampusuuuu dobrá sooom prepašovala soooom), že niečo hľadám, pokúsim sa vlastne zreferovať, že čo za rok bol vlastne 2007 xD

Momentálne mi je nahovno xD Stále plačem, vonku sa ešte trocha ozývajú delobuchy. Ja vlastne ani neviem, prečo tu s vami strácam čas. V telke frčí Mrázik. Od susedov idú ožraté spevy. Matka má dobrú náladu, otec tiež. Proste super deň. A ja sa aj tak cítim tak skurvene sama. Tak prázdna. Ako keby.. ja neviem.

Proste, pozerala som na ohňostroj a predstavovala som si, aké by to bolo, keby som stála vonku s niekým, s kým by som sa sama necítila a že by ma ten niekto držal okolo ramien, aby mi nebola zima. Prečo sú to len predstavy? Dočerta, začínam sa cítiť ako pošahaný emák, keď to píšem, ale dnes si fakt nemôžem pomôcť. Je pol druhej, skoro trištvrte, ale ja aj tak viem, že nemá zmysel zaliezť do postele, aj tak by som nezaspala.

Čo mi vlastne priniesol Nový rok?! Pocit, že zúfalo niekoho potrebujem. Možno mi do hlavy stúpol ten šampus, čo som vypila, aj keď ho nebolo nejak extra vedľa, každopádne, som absolútne mimo. Som smutná. Revem. Shit! A vraj "Šťastný Nový Rok!". Fakt neviem kde je to šťastie. Dnes sa mi uráčilo cítiť sa ako živá mŕtvola.

Za kým to vlastne smútim? Na čo sa to hrám? Celý rok som bola sama ako prst, ale neopúšťala ma nádej, že určite tento týždeň, tento mesiac, že sa určite nájde niekto, kto ma bude ľúbiť. Neviem, kam som dala mozog, keď som si to namýšľala. Viete, ani nechcem vedieť, čo si o mne teraz myslíte. Kam zmysla Tajníz so svojimi šialenými príhodami? Kde je Tajníz čo stále píše xD alebo a tak rada sa smeje? Čo za čudo je toto zdepkované stvorenie?

Viete, vo vnútri som zdepkovaná stále. Tie moje smiechové záchvaty sú len úbohým stavom zúfalstva a prejavujú sa vlastne takmer po celý rok. Len sa snažím ich krotiť. Bože, hej, mám svoju hudbu, bez nej by som bola totálne stratená. S hudbou mám pocit, že aspoň niekto je so mnou.

Fajn, pomaly sa dostávam do stavu vypísanosti, keď už neviem nájsť správne slová na vyjadrenie toho, čo chcem. Vlastne ani neviem, kedy naposledy som sa takto rozhovorila o svojich pocitoch. Večne sa ventilujem na poviedkach, čo píšem a som celkom rada, že zatiaľ ešte nikto neobjavil paralelu medzi tými depkovskými zlátaninami, o ktorých hovorím, že sú len tak, s mojou vlastnou povahou a mojím charakterom. Neviem, či to viete, ale depkové veci jednoducho nikdy nemôži vznikať len tak. Sú to len úbohé reči autora, ktorý sa chce stoj čo stoj presvedčiť o tom, že je mu fajn.

No fajn, tak som sa vykecala. Vďaka za vás čas, ak ste si ho vôbec dali a sľubujem, že sa pokúsim, aby ďalší blog nebol naladený na slzavú vlnu. Jop, a sorry za chyby.

Happy Crazy New Year!!!

Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

Taká drobnosť....chcelo sa mi vykecať, originálny nadpis ma nenapadá, no tak čo už...

6 komentov k blogu

Horúce!