aneb z Tajnízy sa stála sebavedomá žena a reprezentatívny typ čo si stále spieva že šís d rébl

Deti. No. Ako by som začala. Asi pozdrav by bol najvhodnejší.

Tak ahooj, čuz, zdravím, nazdar, hou hou, holahe, aloha, čauko, čaw, čau, čav, ahojda, ahojky ajoj,ajojky, hello, hi, gúd aftrnún, gúd ívning, gúd mórning a ZVALCUJEME VÁS!(áno už sa mi do toho pletie AC/DC

Teraz poďme k veci. Viem, že tu mnohí ľúbite My Chemical Romance, tak prečo vás nepotešiť som si povedala. V predchádzajúcom blogu ste sa zoznámili so slovíčkom Frerard, tak vám to idem vysvetliť.

FRERARD= Frank a Gerard. Spolu. Zaláskovaní do seba. Perverzita na úrovni teplošskej lásky. Dlhé opisovanie bozkov. Tragické (no niekedy šťastné) konce končiace smrťou jedného alebo oboch. Plač čitateľov (áno aj teraz revem bo som dočítala First Snow a to je moc...).

No takže keby to dakoho zaujímalo, tak tunák som vám napísala taký slabý odvar (inak normálne píšem poviedky :

Všade sa objavoval obraz tvojej tváre. No hlavne v mojom srdci.

Nič. Len tma. Temno temnejšie než najtemnejšia noc. Nostalgia sa ticho vznáša vzduchom a ty poslednýkrát šepkáš: "Milujem ťa." Smútok už dávno zabýval sa v mojom srdci a ani tvoje osvedčené triky nepomáhajú, aby som ho vyhnal preč. Čo keby som sa upil k smrti? Absolútne delírium, nič, než biele potkany utekajúce pred mojim rozmazaným videním a potom už len ty a ja. Čo na to hovoríš? Len z diaľky počujem tvoj hlas - alebo mi zalieha v ušiach? Cítim sa ako všetci padnutí velikáni a mám pocit, že nesiem bôľ každého z nich. Vravíš mi, že mám byť silný, ale ani ťa nenapadne povedať mi, prečo a ako by som to mal urobiť? Všedné dni sa prestali prelínať zo soboty na nedeľu a všetko sa stalo len akousi zmiešaninou sĺz a nekončiacej černoty dní. Niekedy, keď zavriem oči, cítim na pokožke dotyk tvojich jemných rúk a v ušiach mi zaznieva tvoj chichot. Cítim v ovzduší tvoju vôňu a čakám, kedy už konečne vyjdeš z tej kúpeľne, aby som ťa pomohol pobozkať. Pobozkať za to, že tu si. A potom mi svitne. Uvedomím si, že tvoja prítomnosť je rovnako vzdialená ako predstava vesmírneho prachu na mojej záhrade. Len skriňa plná tvojich vecí prezrádza, že si tu kedysi bol.

"Spamätaj sa, Gee."

Dal by som všetko za to, aby ten hlas bol skutočný a aby toto všetko skončilo ako mávnutím čarovného prútika. Slzy mi opäť zmáčajú obe líca, ale ruky sa už neunúvajú zotrieť ich. Oči ma štípu - áno, kvôli tebe - a srdce mi rozožiera dokonalo-nedokonalá bolesť, pripomínajúca svojou účinnosťou skôr kyselinu než bôľ. Možno ma rozožerie natoľko, aby som mohol konečne prestať vnímať tento svet a odísť za tebou. Si v nebi alebo v pekle? Dúfam, že v nebi. Peklo by ti nepristalo - tebe, ani tvojim nádherným očiam, vždy žiarili ako oči najanjelskejšieho anjela. Nie, peklo si nezaslúžiš. Opäť zatváram oči a hoci nechcem, opäť sa mi pred očami zjaví scéna, keď ťa poslednýkrát bozkávam na tvojho škorpióna, čo máš na krku a pozdravím ťa mávnutím ruky. Keby som vedel.. keby som tušil, že je to naposledy, tisíckrát by som ti zopakoval, ako veľmi ťa milujem a tisíckrát by som ťa ešte objal.

Tak prečo si nepočkal, kým to nespravím a jednoducho si.. odišiel?
Len nech je k tebe nebo milosrdné, keď život nebol.

"Vstávaj!"

Na tvár mi dopadajú kvapôčky vody. Mikey ma zobudil. Uvedomujem si, že to bol všetko iba hlúpy, neuveriteľný sen. Ale teraz aspoň viem, že si mám život s tebou užívať tak, ako keby to bola naša posledná chvíľa.

I Love You, Dear.
I Love You, Frank.

Finito. Lúbilo sa?

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
niwyiben  27. 12. 2007 20:44
jj ľubilo, strašne pekne to bolo celé napísané...také zvláštne...veľmi dobre sa to čítalo alectica moja
Napíš svoj komentár