...aneb ako to pôsobí na psychiku, keď sa zobudíte v polohe mŕtvoly xD

Poloha mŕtvoly znamená, že ležíte úplne vystreto na chrbte, ruky máte preložené na prsiach a hlavu nemáte ani trocha naklonenú do jednej strany, nohy tiež vyrovnané ako keby ste tam namiesto nich mali palice. Vlasy rozhodené po vankúši okolo hlavy a hlboké dýchanie xD To sa mne stalo dnes ráno, najprv som sa bála pohnúť, že či ma náhodou niečo nezabije, niečo, čo by vyskočilo spopod postele a až potom som si spomenula, že ja vlastne nemám medzeru medzi zemou a posteľou, tak som sa teda pohla xD Myslím, že aj viem, ako to vzniklo, cez noc sa mi zase zdal celkom slušný horor a na konci ma zabili (ono to nebolelo xD), takže asi som sa zobudila v momente, keď bolo byť moje telo vystavované v rakve. Čo už, každý má niekedy takú smolu (aj keď nepoznám nikoho, kto by sa zobudil v polohe mŕtvoly, nevadí xD).

A táto poloha ma prinútilo rozmýšľať absolútne nenormálne. Ono ma totiž pred polhodinou napadlo, že si idem pustiť Nenávisť 2, ktorú som ešte stále nevidela, lebo z jednotky som mala bobky ešte dva mesiace a dvojka je vraj trikrát lepšia, teda lakavejšia. A ja som si ju chcela pozrieť! Šak by som sa večer šupla k matke do postele s absolútnou neochotou odtiaľ vystrčiť čo len necht na nohe a ráno by som sa bála vytiahnuť ruku aby som zaklapla budík xD Stále o tom ale uvažujem, pred očami mám miestečko, kde mám ten filmík a už sa vidím ako si po neho idem xD Nečakám od vás, že by ste mi poradili, či to pozerať mám, alebo nie, ale ak by ste to spravili, nemyslím, že by som sa na vás nahnevala xD

Včera než som zaliezla do hajan, dopísala som jednu svoju story, dosť ma to rozkolísalo. Aj keď vás to pravdepodobne absolútne nezaujíma, ja vám aj tak poviem že o čom a ako xD Volalo sa to Ako Sme Mohli, malo to osem častí a v podstate som to písala každý deň. Neskončila som to žiadnym hepáčom, ale zase, ako mi to okomentovalo jedno dievča, z toho konca sála istá nádej, že to bude pokračovať.

A sme zase pritom. Akonáhle dokončím jeden príbeh, už rozmýšľam nad tým, že napíšem aj druhú sériu, veď ľudia čo to čítali a bolo im ľúto, že je koniec, by sa určite potešili, keby si našli pokračovanie a ja by som nemala za čím smokliť. Lenže.. čaro poviedok je v tom, že sa musia niekedy skončiť, a keby som to naťahovala stále a stále, ďalej a ďalej, už by to to čaro nemalo. Tak som si vymyslela nový príbeh, názov mám už dlho, Súmrak nad Monroevilleom, ale pochybujem, že to bude mať taký úspech ako predchádzajúca story. Už len preto, že nemám poriadne premyslený ani prvý diel a ja jednoducho, ak mi na niečom fakt záleží - čo sa týka písania - nemôžem sa ani len pokúšať o improvizovanie.

Prejdime k ďalšej téme xD Zajtra je zase tá otravná, humusná, nechutná škola a ja som v nej nebola celých 20 dní, keďže sme mali ešte aj chrípkové. Z matiky máme písať písomku a ak chcem trojku na vysvedčku, mala by som tú písomku napísať doslova na jedna hviezda, lenže ja som sa do matiky ani nepozrela, ani si nepamätám, čo sme naposledy brali a nechystám sa k tomu ani v najbližšom čase tohto dňa.Možno večer, v noci sa k tomu nejak prinútim, ale to pochybujem, pretože ja som človek, čo v noci SPÍ a nie študuje matiku. Môžej ju jebať, aj celú matikárku. Nikto nevidela takú puču sprostú jak mamé my. Rodičia vedia, že trojka na vysvedčku, ak bude, bude len preto, že je to neschopná babizňa, veď už sa s ňou stretli a vedia čo za kurací mozog prebýva v tej učiteľskej kocke.

Ja, JA, som sa donútila aby som otvorila chémiu a kockovala sa latinské názvy látok, ale k matike som ani len nepričuchla (hoci ju neviem, narozdiel od chémie, pretože polovicu značiek už mám v gebuli z krížoviek čo lúštim cez leto). Proste, zo všetkého najviac na svete nenávidím školu, ale musím sa dostať aspoň do prvého ročníka na vysokú, lebo ako vraví Gerard "ak nevychodíte strednú, je isté, že pôjdete raz do väzenia". Matka by ma zabila, keby ma raz zavreli do lochu xD Ono, ona ma zabije, aj keď sa dozvie, že si šetrím na tetovanie xD

S bolesťou nemám nejakú extra problémy, úrazov som mala toľko, keď som bola malá, že keď som si v dvanástich zlomila nohu vôbec ma to nebolelo xD Čiže sa nebojím, že by som tam tomu tetérovi či jak sa tomu hovorí xD mala odpadnúť, keď sa bude činiť s ihlou. A keby ma to aj bolelo, zaťnem zuby a ide sa ďalej, ja chcem proste tetovanie! Od mamy mám sľúbené dve alebo tri ďalšie náušnice v uchu, keď budem mať osemnásť doložím ešte ďalšie tri a spolu s tým tetovaním (ktoré keď nebude bolieť nebude len jedno) budem vyzerať tak, ako si to predstavujem xD

Nj, už pomaly končím so svojim posledným prázdninovým blogom, pochybujem totiž, že by som bola schopná dnes ešte otvoriť kolonku na pridanie blogu, na to budem asi moc vyčerpaná večer, ono, viete, myšlienka na školu ma pomaly ale isto zabíja xD No a ešte keď si náhodou predsa len pustím tú Nenávisť, aj to ma asi riadne vyvedie z mieri Tak zatiaľ

Adié xD

 Pseudoblog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár