Thiness: Za moju Sandru

Neznášam svoju rodinu.
Nenávidím to miesto, kde žijem.
Všetci tu mi pripomínajú spodinu,
A tá odporná chuť života, ktorú pijem!

Neviem vystáť svojich priateľov,
zdajú sa mi hrozne hlúpi,
pretože nemajú toľko zážitkov
a nevedia ako sa lúpi.

Zdá sa mi, že len ja som správna,
ak sa túlam večne po nociach.
Moje vnútro však cíti, že to nie je správna karta,
ale nechcem sa znovu hrabať v osudiach.

Osudiach života, samozrejme.
Nech už nepocítim ďalšie sklamanie.
Nechcem, aby mi všetko bolo zrejmé,
chcem vidieť všetko zahmlene.

Chcela by som sa vznášať,
vysoko na nebi.
Lepšie, než týmto životom kráčať
a večne skončiť na zemi.

Nechcem, aby som videla všetko čierne,
Chcem sa tešiť zo života.
No umožnia mi to ľudia, s ktorými žijem,
Aj keď mi vadí každá ich veta?

Nie som empatička.
Sama nechcem prezrádzať pocity.
Ale aj tak moja „milovaná“ mamička
Vravieva: chcem, aby si ku mne bola úprimná práve ty!

Tak mi vadia čo robia ostatní,
Večne by len kritizovali....
No a čo, že nechcem sa pred nimi citovo obnažiť?
Oni ma však za to dávno ukrižovali...

Už dosť dlho mám pocit, že ma vylúčili
Z tej ich nóbl spoločnosti,
Kde pije sa len whiskey a je sa len chili...

Ale prečo mi to vlastne vadí?
Veď sama vravím, že k nim nechcem patriť..
Vadí mi ich ulízanosť, ich postoj k životu,
Pretože si nevedia vážiť, že sú teraz TU
A zajtra už nemusia byť.

Mám svoju partiu,
Vraj sme všetci dobrí,
No odkiaľ bude vietor duť,
Ak nájdu mi doma drogy?

Práve to je to,
Čo ma drží nad priepasťou.
Kvôli drogám sa teším na leto,
Pretože vtedy vypadnem z domu
a sama budem voľnosťou.

Nevadí mi dotyk drsných rúk,
Čo hľadajú si ma každý večer.
Vyťahujú ma totiž z hrozných múk,
Kedy sa život doma tak hrozne vlečie.

Vdýchnem to do seba.
Nádherný pocit?
Droga je pre mňa ako pre človeka chleba,
Čas bez drog nechcem už vrátiť.

Tam „u mňa“ všetci ma držia,
Nekážu mi čo urobiť.
Milujem, keď môžem sa tam zdržať
A ďalšiu dávku si narobiť.

Neuvažujem nad tým, či je to správne.
Priatelia ktorých som mala už sú bývalí.
Nezaujímam sa o život, ktorého dej hráme,
Len aby drogy zostali.

Toto nie je môj príbeh, ale napísala som to tak. Je to príbeh mojej priateľky Sandry, ktorá sa minulý týždeň predrogovala a zomrela. Bola môj najbližší človek. Prosím vás ostatných, nenachádzajte záchranu v drogách. Vždy je totiž na svete niekto, kto vás má rád a pomôže vám.... drogy sú hrozná vec. Prosím vás, ak nie Sandra, vy tu zostať musíte.
Sandruška, ak sa na mňa zvrchu pozeráš, odkazujem ti, že ťa stále hrozne milujem a nikto mi nikdy nenahrádí takú úžasnú kamošku ako si bola ty

Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

Za moju Sandru

3 komenty k blogu

Horúce!