Aj ja som len človek. Už nevládzem. Všetci do mňa len mlatia a mlatia. Vsetci ma opuštajú. Už to nevydržím. Hádži mi polená pod nohy a zrádzajú ma. Vážne sa to už neda zniesť. Je to neznesiteľné. Znášala som to dlhých 17 rokov. Ale teraz.... DOSŤ!!.. Prestante. Nevládzem. Ale ako prestať? Všetko sa na mna rúca. Ja nie som pevná ako najtvrdší diamant. Možno sa zdá, že som mila, usmievavá bytosť, ale vo vnútri.....som smutná, uzavretá a osamela...Prečo ma nechcete rozveseliť? Mne stačí aj malý usmev na vašej tvári. Prečo na mna stále zabudate? A keď nie, tak hlavne ubližujete. Čo si myslite, že si vystačim sama? Nezdá sa vám, že človek je tvor spoločenský? Aj ja potrebuejm pri sebe oporný múr, ktorý zachráni príval najväčších sĺz. POmôže prekonať tornáda.
Asi by tu moja bytosť ani nikomu nechybala. Pár ľudom hej a možno aj viacerým,keby ich upozornili na moju neprítomnosť. Ale ja sa tak rýchlo nevzdám. Ja túžim žiť a preto idem BOJOVAŤ......

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
antiny  13. 3. 2007 22:32
ešteže tak
2 
fotka
antarktis  13. 3. 2007 22:43
cakal som ze mi uz neodpises...
Napíš svoj komentár