Len slzy...

A tak vzdychám na úpadku dňa,
kedy umiera i posledná dúha.
Všetky predstavy išli spať,
no moje... umierať.

Vždy keď slnko padne,
slza mi z očí vyhŕkne.
Hviezdy mi môj plač pripomínajú,
ako moje slzy každým dňom umierajú.

Moje slzy na nebesiach, hnevajú sa na mňa,
chcú sa mi pomstiť, môj žiaľ ich zabíja.
Ich pomsta nesmierne silná je,
pripomína mi to ich nádherné ligotanie.

Deň nadobudol, kedy mám platiť,
slza z nebies sa ma rozhodla trafiť.
Na mieste dopadu kúsok kameňa horí,
no po mne, iba slzy na nebesiach ostali.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu