leží, kryje sa pred rozpáleným slnkom.
Okolím dýchajú už len zrezané pne,
s mŕtvymi ľuďmi na ich letokruhovom dne.
On si ale nikdy nezotne svoj strom,
ktorý ho chráni pred smrteľným slnkom.
Myslel stále, že vedľa neho vyrastie nový strom,
ale zem bola nakazená ľudským morom.
A tak posedával sám hľadiac do nekonečnej diaľky,
ponárajúc sa do myšlienok svojej poslednej kliatby.
Pripravenú mal sekeru po svojom boku,
jedného dňa pevne uchopil jej drevenú rúčku.
Rýchle švihy zašpinili čepeľ,
no strom naďalej stáť vedel.
Ale pod ním v kaluži krvi jeho priateľ leží,
so sekerou vo svojom smutnom srdci.
Strom sa o jeho pohreb postaral,
a na jeho hrobe nový stromček vyrastal...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár