Neúspech sa na mňa valí ako z kopca valiaci sa kameň,
naberajúci rýchlosť smútkom, drviac okolo zem.
Až na rovinke sa rozbije, vtedy, keď viac nevládze,
kedy svoj neúspech na stovkách metrov rozhádže.

Ja tie kúsky zbieram a lepím dokopy,
aby po neúspechu neostalo ani stopy.
No prach stále poletuje po zdrvujúcom páde,
ktorý dýcham pri tom smutnom zbere.

Kameň sa stal mŕtvym kamením,
veď jeho srdce sa zlomilo ešte pred spustením.
V slzách držiac jeho zvyšky darmo spájam,
jeho kamenné srdce na hromade prachu už len zmetám.

Neúspech nemal konca, keď dážď prišiel a pohreb tak dokončil,
kamenné srdce splavilo do rieky, kde svoju existenciu doslovne rozpustil.

 Báseň
Komentuj
 fotka
petronellka  1. 8. 2008 20:46
nadherna basnicka
 fotka
yoginko  1. 8. 2008 21:15
tvoje básničky sa tak super čítajú..veľmi pekné,naozaj..
Napíš svoj komentár