si ako otvorená kniha, z ktorej sa dá lahko čítať, no jej obsahu nerozumiem.... všetky slová, ktoré si vyslovil, ktoré si písal, boli krásne, tak jednoduché.. každý by ich chápal, tak, ako som ich chápala ja. bola som tvoj anjelik.... bola som tvoje zlatko.... Slová povedané do vetra........ Slová, slová....bez činu. kto nesie za to vinu? vinu za to , že nie sme spolu. Ja??? ..že som musela odísť preč? Ty??? ..že si nespravil ten prvý krok, a neskusili sme to spolu za ten čas? Naučil si ma znova lúbiť.. Pripomenul si mi, ako chutí bolesť z lásky. Z tajneho sna, ktorý sa mi nikdy nesplní. Tak prečo si mi dával nádej, keď si ustúpil??? Bojím sa ťa spýtať, prečo sme to neskúsili.. bojím sa toho, že už by sme neboli ani kamaráti.. Blog 2 0 0 0 0 Komentuj