Jesenné pocity

Už je jeseň. V hlave mi doznieva moja oblubená pieseň. Vietor je tichý. Jemne sa pohráva s listami stromu, pod ktorým sedím. Neostalo ich tam veľa. Aj okolité stromy už majú málo listov. Ale ich šum je ešte stále počuť. Sedím, a počúvam melódiu, ktorú vytvárajú. Šum lístia, vetra, spev vtáčika, ktorý si prišiel oddýchnuť na vetvičku. Neďaleko je počuť cingot kráv. Každá z nich má na krku malý zvonček. Všetko dokopy to vytvára nádhernú melódiu. Zasvieti na chvílu slniečko. Snažím sa zachytiť jeho teplé lúče, kým sa dá. Príjemne ma hladia na tvári. Ako to, že jedna žeravá guľa, ktorá je nám tak vzdialená, toto dokáže? Moja otázka je nezodpovedaná...Nevadí...Naďalej sedím zo zavretými očami a vychutnávam si ten kľud. Padajú na mňa listy stromu. Je to úžasný pocit. Pôsobí to na mňa ako liek. Liek na dušu. Už som zabudla na depku, ktorú som mala na ceste sem. Veď prečo si kaziť taký krásny čas zbytočnými depkami? Na svete sú aj horšie problémy, ako to, že sa nudím, že som stále single, že som pribrala pár kíl, že mi niečo v ten deň nevyšlo a že ľúbim chalana, ktorého nebudem nikdy mať. Vždy, keď mám depku, poviem si túto vetu:, , Čo by dali iní za to, keby mali aspoň z polovice taký život, aký mám ja? Aby mali domov, rodinu, prácu, jedlo..." A hneď je mi lepšie.Ale nie preto, že by iní mali taký život. tých mi je luto..ale chápete ako lepšie som myslela. Človek nikdy nie je spokojný s tým čo má. To čo mal si cení až keď o to príde. Potom vždy prestanem fňukať nad takými kravinami. Znova zaspieva vtáčik. Akoby mi tým chcel zlepšiť náladu. Usmejem sa naň. Zafúka chladný vánok. príjemne mi to osviežilo tvár. Postavím sa, objímem strom, poďakujem sa za to, že mi zlepšil moju jesennú náladu a odídem preč s pokojom na duši.

 Pseudoblog

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu