Mením sa... Samozrejmá vec, každý sa mení, čo nové sa k tomu dá povedať? Nič. Ale neviete akým smerom sa mením a to chcem teraz priblížiť. Pred pár dňami som čítala skvelý blog od jednej skvelej holky ktorú poznám ešte zo ZŠ-ky a až tento rok a aj vďaka Birdzu som zistila že zdanie klame a nemala by som veriť prvému dojmu keď nemám nič overené...No ale ona vie Bol to blog o vystúpení z davu, individualite či zabití priemernosti, vyberte si každý čo len chcete a ja som si uvedomila že v jednoduchých slovách sa toho toľko skrýva...
Už viac nechcem byť poslušnou ovečkou kráčajúcou v stádočku (rada by som povedala že som nikdy nebola súčasťou stádočka, že aj napriek tomu že sa v ňom nachádzam mám svoj rozum a svoj smer, ale to by som klamala, pretože ja som jeho súčasťou, koľko krát sa stalo že som sa oprela o stádočko pri obhajovaní svojho postoja, ale to asi nie som jediná), ktorá nevybočí ani o milimeter z vopred určenej trasy zo strachu ako sa na to budú dívať ostatní... Dosť. Mám dosť pokrytcov okolo seba a nemienim viac mlčať, keď sa spýtajú. Myslela som si, že je niekedy lepšie držať veci v sebe a nepovedať nič aby som neublížila, ale keď vidím že oni ubližujú šmahom ruky a pritom nechápu že robia niečo zlé a sú na to patrične hrdí že akí sú oni skvelí... Proste už je toho veľa.
Výhovorky, klamstvá, podlé ohováračky, pretvárka a každý všetko vie a vo všetkom je najlepší. Prosím? Kto kedy vám dal právo vyvyšovať sa nad nás ostatných?? Vravíte že vy ste tí ublížení, nepochopení a pritom si sami takýmto postojom zakrývate skutočnosť, že vlastne ste nikdy nezistili či vás niekto chce vôbec chápať. Či niekto vôbec má chuť pozrieť sa čo je pod tou vašou hranou dokonalosťou. Ale jasné, to nie je dôležité, pretože to je prakticky nemožné, keď vy ste takí nepochopení, to my sme tie bezcitné kurvy ktoré vám ničia život..
Ako som povedala, stačilo... Nebudem brať ohľad na ľudí ktorí si to nezaslúžia, ktorí vidia len seba a rozmýšľajú len nad vecami ktoré im pomôžu a z ktorých kvapne niečo im a načo myslieť aj na problémy iných, načo sa pokúšať prebiť pokrytectvo empatiou, veď pre nich by také nikto nič nikdy nespravil a aj tak, čo už len nás ostatných môže trápiť, keď len oni vedia čo je najdôležitejšie a najsprávnejšie...
Nebudem viac potláčať samú seba len preto, aby som sa priblížila prototypu dnešného neomylného človeka, ktoý všetko vie a nebudem brať ohľad na to čo si o mne myslia cudzí ľudia, ktorí nevedia čo je vo mne, nech si myslia čo chcú..
Chcela som sa ospravedlniť, ak som týmto blogom niekoho sklamala či urazila, ale nespravím to, komu sa nepáči nech nečíta a kto číta, nech sa silou mocou za každú cenu nepokúša nájsť sa v týchto riadkoch...
Denník
Komentuj
7 komentov k blogu
1
katherine135
2. 11.novembra 2008 17:25
Rozumne reci prisposobene dnesnej nechutnej dobe...niektorych este ta zmena caka ale urcite je to pre zivot prospesne kraska
2
"... a kto číta, nech sa silou mocou za každú cenu nepokúša nájsť sa v týchto riadkoch ..."
... ja som čítala ale nestažila som sa nájsť v týchto riadkoch, lebo sú to tvoje riadky a tvoj život ... život, kt. si žiješ tak ako chceš bez toho, aby si nasledovala nejaké blbé stádo... teda podľa mňa.
... ja som čítala ale nestažila som sa nájsť v týchto riadkoch, lebo sú to tvoje riadky a tvoj život ... život, kt. si žiješ tak ako chceš bez toho, aby si nasledovala nejaké blbé stádo... teda podľa mňa.
4
obidvaja asi vieme o kom je tento clanok tinka..a netreba sa na nic hrat..nic ine som necakal...je mi to luto, ze nieco take ako blog dokaze rozvratit priatelstvo..
5
poviem mi ckvalitny blog....a najhorsie je ze je taky pravdivy...
7
Krasne..... tinush.... som rad ze sa nebojis odtrhnut od zabehnutych spoločenskych konfekcii.....a aj ze si sa rozpisala.... drzim palčoky nech sa ti daari...
Napíš svoj komentár