Ja viem, že to s úvodom nesúvisí, ale dnes, ako som sedela na terase a prekonávala som infarktové stavy z hromov, keď tak strašne lialo a padali krúpy a klepalo ma tak od zimy, ako aj od strachu, môj mozog pracoval naplno a mne napadalo toľko zmyslupných vecí. Potom si sa mi pred očami zjavil ty a ja som už po druhýkrát pozabúdala všetko čo mi bolo dôležité a moja myseľ sa sústredila len na vymýšľanie teorií aké by to bolo a čo keby...
Po jednej trochu dosť hnusnej predošlej skúsenosti som si povedala že už tak skoro nedovolím, aby môj život tak veľmi dokázal ovládať chlap. Som rada že ťa nepoznám a že mi nič nehrozí a môj maximálny problém je moja myseľ. Áno, ja viem že ak to má prísť tak to príde a môžem robiť čokoľvek, ale viemk že ak budem tíško sa sústrediť na veci na ktoré mám, nedostal si sa mi pod kožu natoľko, aby si mi mohol ublížiť. Nemáme veľa spoločných priateľov a tým pádom sa k tebe nemám ako dostať a veľmi sa tomu teším. Najhoršie totižto bolí niečo vymyslené, ako to bolo naposledy...
A znovu sa dostávam k úvodu (konečne všakže ), ako tu čítam blogy od svojich priateľov či aj iných ľudí, už sa mi nezdá také dôležité písať najúžasnejšie ako sa dá, ale hlavne písať o niečom dôležitom a nie o tom kto sa s kým kedy a ako veľmi ožral a ktorá spolužiačka je krava. A som hrdá že poznám ľudí, ktorí poznajú ozajstnú hodnotu písania.
Väčšina strednej časti asi nepochopí, ale to nevadí, ani to, že miešam jedno cez druhé. Proste nejako to chcelo von a nedalo sa to zastaviť. Tak v prípade nezáujmu nabudúce neklikať a bude to fajn
Záchod
Komentuj
2 komenty k blogu
1
katherine135
13. 6.júna 2008 09:42
Ale pochopi
Napíš svoj komentár