odkial zacat...no asi sa presuniem uplne dozadu do minulosti...na jednom skolskom vylete som objavila poklad v mojej vlastnej triede, o ktorom som dovtedy nevedela...to dievcatko mi vratilo usmev ked mi nebolo prave najlepsie (btw kvoli uplnej blbine) a odvtedy som ju zo svojho zivota nepustila...vie o mne veci, ktore jej ani nemusim hovorit, vie sa tak vcitit do ostatnych, ze pomaha aj ked o tom mozno ani nevie...najhorsie na tom vsetkom bolo, ze jej stastie nikdy netrvalo dlho a vzdy sa jej to vratilo aj s urokmi tym, ako trpela...lenze co s tym spravit, ako pomoct...napriek tomu ze ona mi pomohla vzdy, nevedela som a ubijalo ma to...len som vedela, nejaky vnutorny tusak ak si to chcete tak nazvat, ze ona raz bude stastna...ona musi byt stastna! ak si to nezasluzi ona tak uz potom nikto a to uplne vazne...
na druhej strane som mala rovnakeho cloviecika s nadhernou dusou, cloviecika ktoreho aj ked som ho poznala strasne kratku dobu som lubila z celej duse a este viac, samozrejme sposobom priatelskym, tak strasne podobneho tomu dievcatku v tom, ze ani on nemal stastie a to aj napriek tomu ze som mu priala vsetko stastie sveta...vzdy som ich davala do suvislosti akoze "ved viete niekoho ako ju pre neho a jeho pre nu" lenze ani vo sne by mi nenapadlo ze sa to naozaj stane...
lenze prisiel den a zbadala som ich spolu sa smejuc, nic viac a nic menej, ale doslo mi ze sa prave zacalo nieco o com este mozno ani oni netusia a strasne som si priala aby som sa nemylila...a veru, sice to chvilku trvalo, ale v jednom okamihu som zbadala jej usmev, konecne stastny usmev a bolo jasne ze takto to ma byt...
odvtedy preslo par mesiacov a po dnesnom veceri stravenom s oboma mojimi anjelikmi viem, aku lasku chcem najst...uz na seba nepotrebuju robit dojem, nepotrebuju sa pretvarovat ci trosku prikraslovat skutocnost o nich, nezalezi na nicom inom ako na nich dvoch, na tom ako a co citia, na tom ze akonahle su spolu pre oboch konci trapenie trvajuce od momentu odlucenia az po moment kedy sa znovu stretnu, na tom ze sa smeju na veciach ktorym nikto iny nechape, na tom, ze rozpravat ani netreba, staci pohlad do oci a vedia vsetko co treba, dokonca ani nepotrebuju byt na sebe stale nalepeni, pretoze kazdy dotyk ci bozk ktory si venuju pre nich znamena maly zazrak a vedia ze maju more casu na vychutnavanie vsetkych malickosti...vedia ze nasli nieco co im ostane navzdy...a ja to viem takisto a verim ze nepride nic co by to zmenilo...
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
2
boze zlaticko dakujem ja fakt asi viac slov nemam...iba ze moje tehotenske chvilky a hydrantovske sklony mi to oplatili a vznasam sa na oblaciku stastia aj vdaka tebe len mi nikdy neodid slub mi to
3
WAU no cica nemam slov ale moja zasluzili si to obaja....su stastny a to je uzasne lebo ked su stastny tvoji priatelia si stastna aj ty
Napíš svoj komentár
amen....ale nem..