Vítam Ťa tu. Chýbal si mi... Chýbal mi Tvoj úsmev... Tvoje objatie, aj keď Ty mi asi neveríš, a nedaruješ mi ho.

Pýtam sa, aj ja som Ti chýbala? Neviem, ale táto nevedomosť ma robí šťastnou. Veď načo inak by si tu bol? Možno si ma chcel len vidieť. Možno ma chces i objať... Nie, to asi nie, inak by si to určite urobil... A možno si ani nechcel príst... Tak ale potom mi prosím, povedz, načo si tu? Mlčíš? Tvoje mlčanie ma zabíja.

Možno sa Ty pýtaš, načo som Ťa zavolala. Chela som Ťa vidieť, alebo skôr, potrebovala. Poteebovala som vidieť tvoje oči, a počuť tvoj smiech, snívať sen, a neprebudiť sa. Chcem ešte raz cítiť teplo Tvojej dlane, počuť biť Tvoje srdce, naše srdcia...

Smeješ sa? Myslís, ze je to smiešne? Ale mne je skôr do plaču... Veď okamih, ktorý mal trvať večne zrazu skončil, a ja som tu zostala sama.

Stojím tu, na okraji strašnej priepasti, a bojím sa...

Pýtaš sa ma, či máš odísť. Áno, odíď! Ubližuje mi, že Ťa tu vidim stáť, s úsmevom na perách... Želala som si vidieť tvoj úsmev. Ty sa smeješ, a ja umieram. Chcem, aby si odišiel, ale zároveň sa modlím, aby si zostal...

 Blog
Komentuj
 fotka
romik  6. 2. 2008 19:57
kraaasneee....naozaj.. :
Napíš svoj komentár