Prechádzal chodníky,cesty,plagáty,billboardy a pri jednom z nich,na ktorom bol slogan akejsi reklamy na velkú MILIONOVU výhru,ktorý znel "Chcete si zlepšiť život?",si ako tradične,mal to tak vo zvyku už niekolko týždnov,v duchu povedal "Nie nechcem,mám dobre platenú pracu a priateľ-",ale vtedy sa zasekol.Uvedomil si,že to už vlastne pár dni nie je vôbec pravda.
Tak si kráčal ďalej a rozmýšlal o živote.Nikdy to nepotreboval,ale posledné udalosti ho k tomu teraz donútili.Rozmýšlal čo spravil zle,kde spravil chybu,čo sa malo a čo naopak nemalo stať?Pozeral sa na svoje ráno vyleštené topánky,prechadzál cez cestu a úplne zabudol sa obzrieť vpravo-vľavo ako ho to učila mama.Po 3 metroch si to uvedomil,pozrel doprava a uvidel auto ktoré sa na neho rútilo.
Krv sa mu nahrnula do mozgu v stotine sekundy,ale ani to mu nepomohlo.Pred očami mu zablesklo,bol to obraz.Videl seba ako stredoškoláka,sedí za svojím písacím stolom v izbe,volá so spolužiakom ktorý ho volá von,ale on odmieta,na ďalši deň majú predsa dve písomky.
Auto sa priblizuje.Další záblesk.Jeho birmovka,velká udalosť,v ktorej napriek vsetkám očakavániam nenašiel toľko radosti.Obraz sa zmenil,uz je starší,jeho priateľka ho prosí aby išli do kina,no on nemože pretože ma zdlhavú prácu,v jeho robote ho možu povýšiť.Auto je blízko.
Už ma 26 rokov,v práci prepušťajú,vyšlo to aj na neho,aj keď tam poctivo pracuje už 5 rokov,šéf mu dáva nevelké odstupné.Vodič auta stálešialene dupe na brzdu ale rýchlo rútiace sa auto sa nedá zastaviť.Naráža do Martina.Jemu sa ešte pred očami vyjaví obraz zpred 10 minut.Priatelka plače a balí si nevelkú tašku.Vysvetluje že to už nezvláda,že potrebuje lásku a on ju len ignoruje.
Martin leži na ceste,v ušiach mu hučia brzdy a trúbenie áut,pred očami sa myhajú svetlá.Počuje hlasy,ktore sa ale zdajú byť vzdialené.Pomaly prestáva počuť všetok hluk,len jemné šumenie.Pred očami sa mu stmieva..Uz je skoro úplna tma.
Zrazu kdesi vzdialene v tme zabliká malé svetielk n už len pomyselne zodvihne ruku,veď to už predsa pre neho ide jeho Pán,ako mu to vždy vtĺkali do hlavy-"Ak sa budeš každý večer modliť,pôjdeš do neba",tak sa modlil.Svetlo sa ale nepribližuje,naopak zhaslo.Je tma.Všetky hlasy zmĺkli a zostalo ticho...
Zpanikareným davom sa prederie dopredu postaršia pani a zdesene vykríkne "Jeminenky,veď to je Maťko,sused z piateho.Chudák,taký mladý.A taký pekný,usporiadaný život mal..."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bullka
11. 2.febuára 2008 19:44
Napíš svoj komentár