Bez nich by náš život nebol, aký je...
Nebudem tu však písať také (pre vás všetkých známe) frázy... Veď každí ich poznáme...
Nie je však priateľ ako priateľ...
Každý má nejaké prijority podľa ktorých si toho svojho priateľa vyberie, a myslím, že človek čo povie, že má sto najlepších kamarátov nemá ani jedného...
Lebo ten NAJ môže byž len jeden...
Je to človek tak ťažko definovateľný... Akoby naše druhé ja...
Človek, čo nás naštve, vždy keď sme šťastný(pozdravujem svoju polovičku na družbu) a naopak, rozveselí, keď nám slzy stekajú po tvári(môj pozdrav letí na to isté miesto)...
Priateľ... také krásne slovo... Na priateľov sa vždy môžme spolahnúť...Vieme, že keď nám bude najhoršie, budú s nami... Vieme, že keď sa budeme potrebovať o niekoho oprieť, budú našou stenou(teraz by som chcela pozdraviť námestie)...
Ale najkrajšie na tom je, že nás vždy vypočujú... (posielam pozdrav na linčiansku a do zvončina)...
Za toto všetko by sme im mali poďakovať...
Ale nesmieme zabúdať aj na "priateľov" inými slovami "dobrých" hercov...(pozdravujem saleziansku a hospodarsku)... Ale aj za týchto musíme byť vďační... Bez nich by sme nevedeli, aké krásne je to mať skutočného priateľa...
A čo som týmto krátkym článkom chcela povedať?(okrem toho že som chcela pozraviť všetkých čo pre mňa niečo znamenajú...)... Nič...
Mala som len chuť niečo napísať, a vyšlo zo mňa toto...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
pekný blog, váž si že máš "naj"