ONA...

Ona...

Áno... ona...

Ona bola obyčajné dievča... s úžasným darom... alebo skôr, schopnosťou??

Ona...

Bola vždy usmiata a stále veselá...

Rozdávala úsmevy, aj ked sama chcela plakať, roznášala šťastie, aj keď bola nešťastná...

Bola proste jedinečná.

Nenahraditeľná...

Pre mnohých ľudí...

Pre mňa...

Nemyslím si, že bola dokonalá.

Ale...

Vedela počúvať...

Poradiť...

A v poslednom rade, vedela chápať... druhým...

Vedela...

Vedela všetko.

Keď rozprávala, ľudia ju počúvali, keď recitovala, tlieskali a plakali, keď kreslila, nadšene chválili.

Bola proste dar.

Dar, ktorý mal neoceniteľnú hodnotu.

Stále sa smiala, ja však viem, že keď prišla domov, plakala.

Jej slzy však videl málokto.

Hrala pred ľuďmi silnú, šťastnú, aj keď možno šťastná nebola...

Svetu smútok neukázala...

Možno sa len bála, že ľudia jej slzy nepochopia...

Ja som ich chápala.

Aj keď som ich nevidela... vedela som, že sú.

Bola som hrdá na to, keď mi povedala svoje trápenie, a ja som povedala svoje trápenia jej...

Snáď ako jedinému človeku na tomto svete.

Bola proste môj anjel...

Anjel, ktorý možno ani nevedel kým je...

Kým bola pri mne, bola som ja. Možno neistá, ale šťastná...

Keď rozpávala, ľudia počúvali...

Keď recitovala, ľudia plakali...

Pýtate sa ma, ako to viem??

Neviem...

Nepoznám ju...

A tak veľmi som ju túžila spoznať...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu