Nieže by bola radostná správa to, že moja naj kamarátka je tehotná, a ani mi to nemienila povedať, ale čo už... Zistila som, ako vždy keď sa niečo deje, z jej správania...
A akoby toho nebolo málo, bola som to ja (bola som donútená), kto to oznámil jej rodine.. Ale čo by ste neurobili pre kamarátku?
Takže domov som prišla dosť deprimovaná, čo si všimol aj môj najdrahší anjelik...(ktorý bol u nás.. a teraz sa chváálim )...
Ale to nebol problém, ktorý trápi moju dušičku...
O tom však rozprávať nebudem... Síce som to už skoro niekomu (áno, tomu- či vlastne tej) povedala... Nedokázala som to, ale chcela som... Ale veď hovorím.. od ľudí mám dosť vzdialený odstup – od nej nie, čomu som veľmi rada, a znova musím napísať, že som vďačná za to, že ju mám, a tak sa pomaly dostanem k tomu, prečo som taká šťastná... Teda, prečo som bola šťastná... Vlastne aj teraz som... Ale už menej...
Toto mal byť síce blog o stroskotanej láske, nenaplnených túžbach, a bolesti, strachu zo samoty, ale veď musím niekedy napísať aj o šťastí.... Trvalo mi síce dva dni kým som zo seba dostala tieto riadky, ale, to viete, ani teraz neviem slovami vyjadriť ten pocit šťastia...
Áno, už sa pomaly dostávam k tomu podstatnému (ja viem, trvá mi to dlho)...
Takže, je nedeľa (teraz je už utorok, ale vtedy bola nedeľa!) a ja som totálne mimo... Moja psychika je na bode nula, a možno aj pod ním, keď taký bod je... A viete, čo je na tom najhoršie...? To, že si to nikto nevšimne... Každý má svoj vlastný problém, tak načo riešiť aj problémy niekoho iného?? No dobre, nemôžem povedať, že nikto, ona si to všimla... Neverila by som tomu, ale naozaj...
Prvý bod toho, prečo som (bola) šťastná... Niekto si všimol, že som smutná... Nie niekto- ona...
A myslela si, že to kvôli nej... Teda aspoň tak som pochopila to, čo mi neskôr napísala... Bože, ako si toto mohla myslieť?? Nemôžem byť kvôli nej nešťastná... Je síce pravda, že veľa krát sa na ňu hnevám – a tým sa vlastne hnevám na seba, lebo vždy je moja chyba, keď sa niečo posere... Ale nikdy by som nebola smutná kvôli nej – iba keď nepríde do školy, lebo to tam potom je hrozné.. Ja viem, že teraz to vyznieva divno, ale ja tú moju super úžasnú školu nejak extra nemusím... Takže keď tam nepríde, ide ma tam poraziť...
To je teraz ale nepodstatné... Podstatne je to, prečo som šťastná....
A teraz to príde... Neviem ako to mám vyjadriť slovami.... Takže to nevyjadrím... Nechám si to pre seba... Prepáčte... Ale myslím, že každý si svoje šťastie ukýva hlboko v srdiečku, a ja by som sa s vami oňho veľmi rada podelila, ale neviem, ako vám mám vysvetliť, že som šťastná pre takú hlúposť ako je dvojhodinové rozprávanie s anjelikom pri čaji a káve... A je to... dostali ste to zo mňa... Áno, je to vonku... tak pre toto som šťastná.. Je to úplná maličkosť, a predsa urobí človeku takú veľkú radosť...
Teda aspoň mne...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár