Aj mne sa dnes zrútil svet, a tak ma táto veta z tohto textu vystihuje...
A prečo sa mi vlastne zrútil? Asi by bolo hlúpe napísať, že neviem prečo...
A tak...
Nemyslela som si, že to bude navždy, ale dúfala, že aspoň teraz (ma potrebuješ)... Hlúposť...
Ale proste som v to dúfala...
Mnohí mi vraveli "Nie, lebo sa znova popáliš!", no ja som nepočúvala. Vraveli "Nechaj to tak, nie je to tvoja starosť. Je to jej život, a ona sa za ten tvoj tiež nepostaví!", no ja som neverila...
No vo chvíli, keď som ťa potrebovala, o bože, nevieš si ani predstaviť, ako veľmi som ťa v tej chvíli potrebovala... Potrebovala som len počuť "Neboj, to zvládneš, všetko bude zasa dobré." - no nepočula som nič...
Videla som len tvoj úsmev, no ani ten nebol pre mňa. Usmievala si sa na ňu, na tú, ktorá ten úsmev ani nepotrebuje... Nezáleží jej na tebe...
Ja som možno bola hlúpa, ale záležalo mi na tebe, záležalo mi na tvojom úsmeve, záležalo mi na tvojom Ahoj...
Záležalo...
Záleží...
Ale tebe nie...
A tak sa lúčim, odchádzam... Kam to neviem...
Viem len, že ti už začínam liesť na nervy, takže vzdávam svoju snahu ...
Prepáč, no už nevládzem...
Ďakujem ti za všetko... úkázala si mi, čo je úsmev, radosť, aké je krásne, keď máš niekoho komu na tebe záleží, keď máš niekoho, kto ťa má rád...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sweet_girl
2. 4.apríla 2008 19:30
krasny blog a strasne mi niekoho pripomenul len skoda ze ten niekto je uz minulostou
Napíš svoj komentár