Koniec...

Stojím na konci sveta...
Skočiť či nie...
Čo sa stane? Čo ma čaká?
Prázdnota či jasné svetlo?
Môžem to zistiť hneď.
Možno to bude len dlhý pád ... a tma ... čierno-čierna tma...
Možno budú všade krásne kvety ... svet plný farieb, hravosti a veselosti...
Možno nepríde nič ... len zaspím a nikdy viac sa neprebudím...
Je to vo hviezdach.
(Hm, spolieham sa na osud ... fakt smutné...)

Na túto otázku odpovedali mnohí.
Ale mal niekto aj pravdu alebo sa všetci mýlili?

Niekedy chcem, aby bol ten skok už za mnou.
Veď nemôže prísť nič horšie ... alebo?
Áno, práve toto ALEBO ma odrádza...
„Nikdy nemôže byť tak zle, aby nemohlo byt aj horšie.“
A to ma totálne ubíja.
Mať tak aspoň raz v živote úplnú istotu, že všetko výjde tak, ako očakávam...
Nič sa nepokazí a môj skok sa podarí...
Všetko bude odrazu lepšie ... a neskončí to o par týždňov...
Ale svet je nevyspytateľný.
A možno je kúzlo práve v tom...

„Každý deň môže byť taký, akým si ho spravíme.“
Tak prečo sa to mne nikdy nedarí?
Ak to vyzerá už konečne sľubne, som plná života a elánu, nič ma netrápi...
V okamihu je to preč ...vždy to niekto pokazí ... krásne poserie...
„Všetko pekné sa raz skončí.“
Ale prečo to musí trvať vždy tak krátko?

Stojím na konci sveta....
Skočiť či nie?

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu