"Rozpráva sa o tom ťažko. A ... ľahko. Ako keby ste ma hodili do záplavy cukríkov od ktorých sa kazia zuby. A teraz odstraňujem obal a šuštím ním a odhadzujem ho na zem a medzitým mi žalúdok robí saltá a chvejem sa. Od nervozity, ale aj od slasti, že ste ma znova pustili k tým spomienkam. Zabaleným v lepkavých farebných papierikoch. Nemali by ste mi to dovoliť, nemali by ste sa pýtať, ani so záujmom, ani zo zdvorilosti, ani z povinnosti. Keď sa budem topiť v obaloch, už bude neskoro.
Ale teraz som vo vytržení, pretože spomínam a žijem v minulosti. Mám na sebe jej kabát a jej čiapku, v rukávoch jej vôňa a pod golierom čiastočky jej osobnosti. Vo vlnách jej vlnenej čiapky sa topím a znovu sa vynáram.
Potrebujem ju. Čo viac dodať?"



"Rýchlo, zavolajte záchranku!"

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár