Ide o blížiacu sa jar, ktorá môže byť moja posledná tu v Nitre, ak sa rozhodnem v letnom semestri v piataku praxovať u nás doma. A akosi mi to nejde dokopy. A začínam byť prehnane sentimentálna. Myslím na prvé mesiace, ktoré som tu strávila, na prvých ľudí, ktorých som si zamilovala. Ako boli Mlyny ešte rozostavané a náš profesor ich nazval americkou ambasádou. Ako mi "on" ukazoval zákutia Nitry a ako som si myslela, že bakalára získam len úkladnou vraždou HOCIKOHO. Mám to všetko v hlave, nie na jednom mieste, ale roztrúsené po všetkých kútoch, aby som na tie spomienky narazila vždy a všade, kde sa len pohnem.
Mohla by som sa rozpisovať, že? Ale načo?
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
shaolingirl
30. 1.januára 2012 22:12
A mne sa ten blábol lúbi!
2
Tak málo slov a tak veľa vypovedaného. Máš na to talent, ktorý ma vždy dostane.
3
tak keď príde tá jar daj si sem zas to ružové prasa... zo sentimentu
Napíš svoj komentár