„Áno.“
Katka sa vrhla dlhý pohľad na Petra, keď Paula pokračovala: „Mali sme spolu predmaturitný seminár z matiky a chémie. A krúžok ručných prác. Zo začiatku ma nemal rád, pretože som ho pred všetkými vysmiala.“ Mohla ešte povedať, ako po sebe hádzali gumu na geometrii a nenápadne si pálili navzájom okraje plášťov. Ale niektoré veci asi musia ostať za múrmi školy, kde nič nevymažú a nič nespália.
Katka sa zasmiala a jemne stisla Petrovi ruku. Ten si to však nevšimol, bol zahľadený do Pauliných hnedých kučier a spomienok.
„Prvé tri hodiny som vymýšľal, koľkými spôsobmi by som ju dokázal ihlicami umlčať.“
„Všetkých dvadsaťtri bolo na figu, ver mi.“
„Hovorí ti niečo kreativita?“
„Nie, ja som len maliarka, Peter. Tí len maľujú.“
Sedeli v jednej z tých lepších reštaurácii. Paula akosi nezapadala a asi preto priťahovala zvedavé pohľady. Zvláštne však bolo, že to neboli tie pohľady z čeľade „negativensis“, ale boli to len objavné plavby očí. Síce neobjavia Ameriku, ale bola skôr ako také malé Slovensko: merala 161 centimetrov, maľby jej veľa nevynášali, vždy sa chcela osamostatniť, no i napriek tomu ešte v dvadsiatich deviatich rokoch bývala s rodičmi. Ale i tak v nej niečo bolo.
„Pauli, a čo presne maľuješ?“ spýtala sa Katka.
„Plachetnice.“
„Plachetnice?“
„Áno.“
„Podvedome sa vydávaš svojimi obrazmi na cesty?“
„Chceš ma vtlačiť do šablóny?“
„Všetko má svoj význam. Aspoň ja v to verím.“
„Plášte.“
„Prosím?“
„Namiesto plachiet majú plášte.“
„Ako tie lekárske?“
„Rovno z psychiatrie.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
thrwtchr
26. 4.apríla 2012 12:32
Katka sa zvrhlo vrhla na Petra
Napíš svoj komentár