utierka zastiera ti zrak.
Možno kradnem ti nočné
motýle, možno
už dávno na ich krídlach
zmizli spoločné
poháre.
Naplnili sme ich
sladom z obyčajných dní ...
Potrebujem krajinu, kde
„možno“ je reálne
kde utierky do čista
vyutierajú poháre.
Kde soudruzi z NDR
nerobia chyby
kde plastové lyžičky
neuhnú od kávy.
Naplnili sme ich sladom ...
Snažíš sa ustlať si
vo vlastnej hlave,
tým však len zaberáš
mne
miesto na spanie.
Nemám si kde
hlavu zložiť, a tak bdiem
na tvojej povale.
Naplnili sme ju spomienkami
obyčajných dní.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
elwinko
19. 11.novembra 2011 11:26
Dosť dobré.
Napíš svoj komentár