Mám dvesto chutí si vziať batoh, švacnúť doňho gaťky, zubnú kefku, ISIC, kúpiť letenku za tých 26 eur a letieť za bratom. Včera som poumývala riad, pozametá spolubývajúca (dúfam), tak čo ma tu drží (okrem skúšok pravdaže)?
Ani behať po meste so mnou nemusí, je mi to šumafuk. Ja si aj ľahnem na jeho posteľ a nech mi predčítava príbehy o le petit Nicolas, na ktorých sa dokáže šúľať pol hodinu. Len... mi chýba jeho humor, smiech, pokoj, rozhovory a oduševnenie, keď hovorí o "španielskej dedine".
Vravel, že pôjdeme na Montmartre, že musím vidieť tie ich schody a parky a Seinu a ochutnávky vín a koncerty v metre a "stretká" na veľvyslanectvách a cudzích ľudí, čo mu bez všetkého na ulici ukážu, že sa má ostrihať...
Chcem s ním obehať všetky kaviarne, o ktorých som čítala v tej knihe, miesta, o ktorých písal Remarque a vyškrtávať si ich zo zoznamu alebo rovno z knihy.
Takže čo ma tu drží?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
phantasia
11. 5.mája 2012 16:04
tá mrcha zodpovednosť
Napíš svoj komentár