Akoby sa moje okolie vzbúrilo a nevedomky ma niekam postrkovalo. Za celé tri roky sa toľko o budúcich povolaniach nehovorilo, neklebetilo ako teraz. A zrazu sa odvšadiaľ sypú otázky a špekulácie. A vtedy si uvedomujem, že montážna pena je "humbuk", že tie miesta čakajú na moje rozhodnutia, na moje plány, na niečo, na čo sa budem tešiť. Vtedy sa možno naplní aj formička a niekto ma vyklopí a ja budem konečne držať tvar. Bude zo mňa tá povestná piesková tortička uprostred pieskoviska.
A ešte ma trápi otázka, ktorú sme rozoberali o polnoci v bare pri pohári piva a červeného. Možno okrem plánov... Ale nie, to by nechcel.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár