- Je to zložitejšie.
Stratila náušnicu a sama ju nedokázala nájsť. Cítila, že keby ju hľadal ďalší pár očí a rúk, isto by vyliezli zo skrýše. Také to bolo komplikované. A on tomu nerozumel. Akokoľvek sa snažil.
- Erika, máš v tom chaos.
- Ako by som nemala? Chýba mi náušnica a ďalšie oči, kto by v tom nemal chaos?!
- Kúpim ti nové náušnice.
- A že tomu rozumieš...
Nájsť niečo stratené. Vidieť, ako sa tie "iné" prsty kĺžu po podlahe a naberajú prach. Ako čiastočky poletujú a priťahujú svetlo. A pritiahnu lacnú bižutériu. Dívať sa, ako sa tá "iná" brada skláňa, vnára sa do prachu, razí cestu, vytvára tieň. Vedieť, že hodinky na jeho zápästí budú tikať a počuť to budete len vy. V prachu a tieni a v svetle. Tik-tak-tik. Razia cestu, vytvárajú tiene, dvíhajú prach. Za niečo staré a stratené.
Nevedela, o čom to celé je. Ale cítila, že nechce, aby z nej bola nová osoba. Chcela ostať stará a pokrčená. Nemá peniaze na to, aby si kúpila novú osobnosť. Aj tento klobúk musí byť dobrý. Trocha prešpikovaný moľami a stužkami. A zastavujúci tikanie jeho hodiniek.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár