Trajektória

Počul o ľuďoch, ktorí videli budúcnosť. Väčšina ľudí si myslí, že si len vymýšľajú a chcú sa zviditeľniť. U mnohých je to asi pravda, ale on vedel, že takí ľudia, hoci nie je ich isto veľa, ale existujú. Veril v ich existenciu preto, lebo sám im bol podobný. Nevedel predpovedať budúcnosť, ale niečo veľmi podobné dokázal aj on. Videl totiž minulosť.

Nie raz sa prechádzal po meste a musel zrazu zastať, pretože sa cítil, ako keby narazil do betónovej steny. Alebo skôr do steny z tehál, kde z každej tehly naňho vykúkali cudzie oči a cudzí krik. Raz to boli šaty z 18. storočia, raz budovy, ktoré pred rokmi skolilo zemetrasenie... Stávalo sa mu, že videl rovnakú situáciu, rovnaký čas, rovnaké miesto viackrát. Len z iného pohľadu. Buď zmenil osobu, cez ktorú sa díval na ten svet alebo doslovne len uhol pohľadu.
Keď sa vtedy naňho niekto díval, mohol si myslieť, že má nejaký záchvat. Len stál nepohnuto a oči sa mu pohybovali v šialenom tempe. Boli chvíle, keď sa mu mihali aj prsty na rukách, ale to bolo len zriedka.

Keď sa mu to stalo prvýkrát, myslel si, že je vyvolený. Po triezvej úvahe mu však došlo, že vidieť minulosť predsa dokáže každý. Prestal sa cítiť výnimočným a nerozpitvával už svoje „vidiny“. Zmenilo sa len jediné. Začal sa inak dívať na prítomnosť.

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu