Úzkosť? Panika? Niečo medzi tým? Ani neviem, čo to bolo. Len pred chvíľou sa mi zrútil svet a teraz znova stojí. Tou zrúcaninou nemyslím nič vážne. Také malé súkromné zemetrasenie, ktoré na mňa zvalilo hordu stresu z práce, asi hlboko potlačenú úzkosť z tejto uzavretosti, chýba mi aj rodina, včera ma priateľ elegantne voviedol do Danteho kruhu výčitiek svedomia...
Najradšej by som sa ľutovala, zaliezla pod perinu a hrala mahjong. To ma však len viac ubije a ja sa prepadnem ešte hlbšie. Možno aj od hanby nad sebou.
Katka mi poradila, aby som sa vypla na 2 hodiny a nemyslela na žiadnu z týchto vecí. Mám sa upokojiť, lebo počula plač v telefóne. Katka je človek, ktorý mi už párkrát zachránil život niekoľkými obyčajnými slovami. Neviem to vysvetliť, ale niekedy je to ich obsah, kt. mi pomáha a niekedy len zvuk, vibrácie, niečo ZA obsahom. Niečo ako pohladenie, kt. cítite na hlave a ktoré sa vám dostane medzi pramene vlasov. Slová zapletené vo vlasoch.
Povedala, aby som robila niečo, čo ma upokojuje. Väčšinou je to čítanie, možno nejaký film. Tentoraz však aj samotné pomyslenie na tieto činnosti zvýšilo vo mne napätie. Zistila som, že to musím zo seba vypísať. A naozaj to pomohlo. Som pokojnejšia a triaška prešla. Zemetrasenie sa skončilo a ja musím začať upratovať sutiny. Opravím testy, urobím korektúru, zaokrúhlim známky, skúsim presvedčiť mamu, aby šla na PCR test, zajtra pôjdem do práce, kde sa stretnem s ľuďmi, aby som sa nezbláznila a pôjdem za Ním (viem, porušujem lockdown). Dnes sa dám dokopy. Prefackám sa a vystriem chrbát, lebo sebaľútosť je hrozná.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.