Presne tak sa občas cítim. Roky si naberám do svojho "domu" samé skrine, sedačky, postele, mrazničky... Aby som si v nich uskladnila spomienky, usadila na nich priateľov, prespala na nich dlhé noci a zamrazila v nich krásne chvíle.
-Ona vlastní celú tú sieť hotelov, čo?
-Tak. A tá baba sa na ňu podobá.
-Na koho?
-Na Hilton!
-Na hotel?
-Hej, je hranatá a má množstvo otvorov!
... a bojím sa, že sa začnem z ničoho nič vyprázdňovať. A najviac ma desí, že si to možno všimnem až päť minút pred dvanástou a už s tým nič nenarobím. Dá sa vziať luster bez toho, aby som si to všimla? Budem stáť uprostred bývalej kuchyne a priblblo sa dívať na kachličky s nálepkami, ktoré nedokázali odlepiť. Viem, ani mne to nešlo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
radiophonic
18. 1.januára 2012 17:16
Že hranatá a s množstvom otvorov ako Hilton. A že ... a bojím sa, že sa začnem z ničoho nič vyprázdňovať.
Napíš svoj komentár