Bolo to pred par rokmi, co som spoznal dievca mojho zivota. Dnes uz viem, ze mojho minuleho zivota. Zivota ktory odisiel spolu s nami. Nebola to laska na prvy pohlad, nebola to cista laska..ale bolo to nieco ine. Nieco na com sa dalo stavat. Nieco na com sa dal budovat ten najkrajsi vztah aky clovek moze mat. Bohuzial tento potencial zostal viac menej nevyuzity. (skurvene reklamy na youtube asi rozbijem)

Sam neviem o com chcem pisat. Ci o marazme jedneho cloveka, o tom ako tazko sa opustaju najdolezitejsi ludia vo vasom zivote, alebo mozno o vytriezveni a uvedomeni si, ze tomu druhemu bude bez vas lepsie.O dost lepsie.

Mozno o prvom najdolezitejsiom aspekne vo vztahu. Ten si ty, ja, on..kazdy z nas. Ked sam k sebe stratim uctu, ked stratim cestu, ked stratim seba..ako ma moze lubit druhy. Bol som pohodovy clovek, ktory mal aspon nejaku predstavu o sebe. Mal kamaratov, rad spoznaval ludi. Ale vsetko to sa zmenilo..zrazu som prestal vyhladavat spolocnost, stratil som nit...zacal som byt lahostajny a bol som si isty ze prave vztah co mam je to co potrebujem a nic viac. Urobil som vsak chybu a neuvedmil som si ze ten vztah zacal zrazu stradat. Zacal stradat asi prave mna.

To bola asi dalsia chyba, bral som vztah za samozrejmost ktorou nikdy nebol. Zacal som prikladat priatelke mensiu dolezitost. Bol som castejsie podrazdeny a casto krat som si naozaj neuvedomil kde su hranice.

Cim si je clovek sebou menej isty vo vztahu, tym je jeho ziarlivost vacsia. To bola asi druha strana tejto smrtiacej sekery. A kedze som uz prirodzene ziarlivy clovek, zacalo mi vadit vsetko. Aj obycajny usmev v spolocnosti inych. Presne naopak ako to ma byt. Partner by mal byt predsa stastny ked je jeho druh stastny, ci uz s nim alebo bez.

Neviem co chcem pisat. Ked to tak po sebe citam, nema to hlavu a patu. A co je horsie, su to veci ktore su kazdemu jasne, iba clovek vo vztahu ich casto nevidi.

Zlyhal som vo vztahu a s odstupom casu vidim ako velmi. Neskutocne tazivy pocit o tom ze som stratil najdolezitejsieho cloveka v zivote vystriedala ulava pre toho cloveka. Snad konecne bude statna. Snad som ju nepoznacil moc za tie roky. Snad to dokaze. Nahjorsi pocit na konci vztahu bude asi ten strach o druheho. Asi aspon to o mne vypoveda ze som nakoniec predslen naozaj lubil. Iba som lubil nespravne. Mrzi ma to.


Vazte si svojich partnerov, nacuvajte im a nikdy ich neberte ako samozrejmost.

 Blog
Komentuj
 fotka
ress  4. 1. 2014 16:59
také poznáme
 fotka
arri  4. 1. 2014 18:26
pekne povedané
Napíš svoj komentár