Viem, že slušnosť dnes sa nenosí,
no, keď dych mi sklíčka zarosí.
Keď raz pekné dievča stretnem,
pohľad jej sa s mojím stretne.
Vtedy zastaví sa pre mňa svet.
Vidím v ruke ruže kvet,
ktorý z lásky jej ho podávam,
ruku vrúcne bozkávam.
V tom raz skončil sa ten krásy sen,
ja uskutočniť ho však chcem.
Už chýba len polovica,
len na ruku rukavica.
Keď ruka do ruky sa vloží,
tam nech sa len láska množí,
ten pohľad z očí do očí,
tam to slovko vyskočí.
To slovko, čo znamená všetko,
čo pripomína to, že som niekto.
Tá fráza, slovko mnou nepoznané,
čakám len, čo sa stane.
Či ho niekedy poznať budem.
Či niekedy na jazyk príde.
Len osobu a príležitosť,
nech to slovko robí radosť..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár