„Je to na nás dvoch. My musíme zastaviť Wampilu,“ pevne sa rozhodol Samo a upieral pohľad na svetelnú guľu v ruke. Cítil, akoby mu cez orb vstupovala do tela aj nová sila a odvaha. „Poď, už sa upíra nebojím.“
Samo s Krisom sa blížili po chodníku k hotelu, keď tu zrazu zbadali, že pred vchodom stráži jeden kostlivec.
„Čo urobíme?“ rozmýšľal Kris.
„Arcimág hovoril, že v orbe je ukrytá sila slnečného svetla. Toho sa nemŕtvi boja najviac. Musíme len zistiť, ako sa použiva.“
Samo namieril orbom na strom s úmyslom využiť silu svetla. Guľa vzápätí zasvietila ako baterka.
„Funguje to,“ potešil sa Kris. „Tak poďme.“
Obaja vybehli pred vchod do hotela blízko k nemŕtvemu strážcovi.
„Tu ste!“ zvolal kostlivec.
Samo ihneď na neho zasvietil orbom a temná bytosť sa rozsypala na prach.
„Vstup je voľný. Poďme do kuchyne, mám dojem, že tam pripravujú Wampila, Juríček a Brestovanský svoje diabolské kúzlo.“
Obaja rýchlo vbehli po chodbe do jedálne a odtiaľ do kuchyne. Tam uvideli ako hnus Juríček niečo mieša v obrovskom kotli a nekromant Brestovanský stojí vedľa a mrmle niečo v démonskom jazyku. Nečakaný príchod dvoch ľudských návštevníkov okamžite upútal pozornosť oboch netvorov.
„Tak, už vás máme,“ zvolal víťazoslávne Juríček.
Samo namieril orbom svetla na tučnú mäsitú obludu. Hnus zastonal od bolesti, keď ho osvietil svetelný lúč.
„Aaa, čo je to?!“ zdesil sa Juríček.
„Oni majú orb svetla,“ povedal prekvapene Brestovanský. Vyslovil kliatbu, no chalanom sa nič nestalo. Namiesto toho okolo nich bliklo čosi ako svetelný ochranný obal. To zrejme spôsobil Solarov svetelný prsteň. Podľa čarodejníkových slov mal chalanov ochraňovať pred nebezpečenstvom.
„Čo to má byť?“ strachoval sa černokňažník. „Moje kúzlo nefungovalo.“
Samo znova zasvietil orbom na obludného šéfkuchára, ten zakričal ešte viac. Po niekoľkých sekundách osvetľovania sa zdalo, akoby začal hnus horieť. Zatackal sa a spadol na bok. Pritom prevrátil hrniec, ktorý predtým miešal. Všetok obludný lektvar sa takto vylial na dlážku. Samovi odľahlo pri pomyslení, že sa im podarilo zastaviť dielo obludných hostiteľov. Kuchyňou sa teraz niesol nechutný zápach zelenej tekutiny na dlážke zmiešaný s pachom mŕtvej tučnej mäsitej obludy.
„Vy ste zničili naše dielo!“ zvolal černokňažník Brestovanský.
„Teraz ste na rade vy nekromant,“ zasvietil Samo orbom na nemŕtveho kúzelníka. Ten sa po niekoľkých sekundách kriku rozsypal na prach. Jediné, čo z neho ostalo bol čierny habit na dlážke.
„Už je po nich, našťastie. Ostal iba Wampila, potom budeme musieť nejako prebudiť spolužiakov,“ konštatoval Kris.
„Poďme k nim, pamätáme sa, kam ich zavreli,“ rozhodol Samo.
Obaja chalani sa chystali vyjsť na štvrté poschodie, no keď prechádzali cez jedáleň, cestu im skrížil upírsky gróf Wampila.
„Nikam nepôjdete, za toto sa postarám, aby ste trpeli!“ pohrozil im.
„Nie s vami bude koniec, pán inžinier Blaško. Teraz vaša temná stránka vyjde na svetlo a uvidíte, čo z vás ostane,“ povedal odvážne Samo, keď namieril svetelným artefaktom na upíra. Ten sa pred slnečnými lúčmi zakryl plášťom a okamžite zmizol.
„Kde je?“ čudoval sa Kris.
Zrazu Samo pocítil, akoby ho zozadu do chrbta zasiahla vlna nejakej tajuplnej škodlivej energie. Obaja s Krisom na sekundu zasvietili, no nič zlé Samo nepocítil. Zvrtli sa a videli rozhnevaného upíra.
„Ako je možné, že moja kliatba nefungovala?“
„Solarus zrejme počítal so všetkými možnosťami,“ hrdo oznámil Samo. „Poskytol nám ochranu.“
Náhle v strede miestnosti vzbĺkol malý oheň, ktorý sa rozšíril do veľkosti ľudskej postavy. Plameň zmizol a teraz na tom mieste stála osoba, ktorú už raz Samo s Krisom videli.
„Dobrý večer, my sme sa už raz videli, chalani. Inžinier Radovan Vrbovský, iste si ma pamätáte.“ Inžinier Vrbovský usmievajúc sa mierne uklonil hlavou. „Mali ste tú česť pomáhať upravovať internetovú stránku v mojej firme Newtimescomp. Lenže výsledok vašej práce mal prekvapivé následky, že? Väzenie vám asi nestačilo,...“ zákerne sa usmial.
„Kto ste pán Vrbovský?“ zdesene sa opýtal Samo.
Vrbovského znova pohltili plamene a keď zmizli, už tam stála úplne iná osoba.
„James Incendius Firedemon je moje pravé meno,“ prehovoril svalnatý ohnivý démon s horiacim mečom a orbom ohňa. „Teraz zhoríte pod čepeľou môjho meča. Tu vám ani Solarov prsteň slnka dlho nepomôže.“
Samo zasvietil aj orbom svetla aj na tohto netvora. Démon si však vyčaroval pred sebou kúzelný ohnivý štít, ktorý ho pred lúčom ochránil. Rovnaký štít vyčaroval aj upírovi.
„Horíte túžbou po spravodlivosti? To je v dnešnej dobe zriedkavé. Dajte si pozor, aby vás nespálila.“
Samo sa začal potiť. Zdalo sa, akoby sa okolo neho intenzívne oteplilo.
„Samo, bacha za nami,“ zakričal Kris.
Samo sa zvrtol a zistil, že jeho túžba po spravodlivosti nie je jediné, čo tu horí. Vysoké plamene zablokovali dvere do jedálne na oboch stranách.
„Viete, aká bolestivá je smrť upálením?“ vyhrážal sa James. „Ako ohnivý démon mám s tým desaťtisícročné skúsenosti.“
„James, ale dávaj pozor. Ja ešte plánujem tento hotel aj v budúcnosti používať,“ zahriakol ho upír Wampila.
„Ty blázon. Ja ovládam tento magický oheň pomocou svojho orbu. Spáli iba to, čo chcem, aby zhorelo,“ odsekol mu James.
Samo zdesene sledoval, ako sa ohnivá stena rozširovala a znemožnila im útek. Samo sa pokúsil zasvietiť orbom na plamene, no to nepomohlo. Ako zabráni tomu, aby s najlepším kamarátom nezhoreli? Zrazu sa jeden plameň priblížil k nim natoľko, že sa zboku dotkol Krisa. Ten zakričal od bolesti a zjavil sa okolo neho svetelný obal a plameň sa stiahol. Vyzeralo to, že arcimágov prsteň čiastočne znižuje účinky diabolského ohňa.
„Ani Solarov prsteň vás nebude chrániť večne, jeho moc vyprchá,“ vyhrážal sa James.
„Čo urobíme?“ zúfalo pošepkal Kris Samovi.
„Chyť sa ma a poď za mnou,“ chytil Samo za ruku spolužiaka a rozbehol sa s cez plamene smerom k východu z jedálne. Ochranná moc prsteňa slnka, oheň odtlačila nabok, no bolesť to nezmiernilo.
„Vaša snaha je zbytočná, nemáte kam utiecť!“ reval James z jedálne. Obaja chalani utiekli po chodbe na recepciu, pričom im Jamesov oheň bol stále v pätách. Samo sa otočil ku dverám vedúcim von z hotela, no rovno pred nimi sa zjavili Wampila s Jamesom.
„Vzdajte to už. Vidím, že odhodlanie vo vás horí neustále. No ja uhasím nádej vo vašich srdciach,“ smial sa James.
„Vás spáli váš vlastný hnev a zákernosť,“ vynadal mu na oplátku Samo.
„Ha ha ha!“ takýchto neoblomných ľudí, ako ste vy dvaja som ešte nevidel. Máte v sebe veľkú silu a vnútorný oheň. Bola by vás škoda spáliť. Máte veľký talent, pridajte sa k nám. My si vždy vážime silné osobnosti.“
„Presne tak chalani, ja som vám to hovoril už prvý deň na pohovore v mojej kancelárii,“ pridal sa Wampila. „Moc je to, čo hýbe svetmi. Šikovní ju získavajú najľahšie. Nezáleží na tom, akým spôsobom. Mysli na to, čo je najlepšie pre teba a budeš šťastný a môžeš dosiahnuť všetko, čo chceš. S vašou pevnou vôľou a tvorivými schopnosťami by sme mohli dosiahnuť obrovské zisky v každom podnikaní. Je jedno, či podnikáš v pohostinstve, s počítačmi alebo so životom a smrťou, mysli iba na zisk.“
„Hm...,“ zamyslel sa Samo.
„Vidíte, že vám ani nič iné neostáva. Máte možnosť zvoliť si medzi smrťou upálením a večným životom plným blaha v spojení s nami. My vám ukážeme cestu,“ začal hovoriť pokojnejšie James a jeho vyčarovaný oheň začínal pomaly vyhasínať. James aj Wampila si zložili ohnivé štíty.
„Temný cisár vám dá pocty, aké si ani neviete predstaviť. Nihilis vás zasvätí do pravého poznania. Potom už pochopíte, že jedine zlo je večné a absolútne. Svetlo raz vyhasne, naproti tomu tma je večná.“
Samo po krátkom rozmýšľaní dospel k jasnému záveru. Položil orb svetla na recepčný pult.
„Kris, majú pravdu, polož aj ty prsteň na pult,“ povedal kamarátovi.
„Čože?“ neveriacky sa spýtal Kris. „To nemyslíš vážne.“
„Urob, čo som povedal, prehrali sme,“ pozrel Samo kamarátovi do očí.
Napokon aj Kris položil ochranný prsteň na recepčný pult.
„Budeme s vami spolupracovať,“ otočil sa Samo k Jamesovi.
James si preložil ohnivý meč do ľavej ruky, podišiel k Samovi bližšie a podal mu pravú ruku.
Samo načahoval pravicu a chystal sa podať mocnému diablovi ruku. Ľavou rukou však rýchlo schytil orb svetla na pulte a zasvietil Jamesovi do očí.
„Ááá, podvodník!“ zakryl si voľnou rukou James tvár pred mocou svetla. Samo využil moment prekvapenia a zasvietil kúzelnou guľou aj na Wampilu, no ten si sa stihol skryť pod svoj čierny plášť a zmizol.
„Tak toto ste prehnali!!“ zreval ohnivý démon, ktorý si stále zakrýval tvár. Ľavou rukou sa zahnal ohnivým mečom smerom k Samovi, no s prikrytou tvárou nič nevidel, tak sa Samo ľahko uhol. Meč však rozlámal recepčný pult a Solarov prsteň spadol pod drevené trosky na zem.
Samo si uvedomil, že momentálne nemali čas prsteň slnka hľadať. Ešte raz zasvietil orbom Jamesovi na tvár, ten sa musel odvrátiť na druhú stranu. Démon zreval a udrel ohnivou zbraňou do podlahy. Okolo toho miesta vystrelila ohnivá vlna, ktorá Sama aj Krisa odhodila dozadu a intenzívne popálila.
„Vám ešte nestačilo?! Tak pozrite na toto!“ James švihol mečom a vedľa neho sa zjavili dve bytosti vytvorené čisto z ohňa. „Spáľte tých chalanov!“ prikázal démon svojim ohnivým elementálom. Samo s Krisom cúvli a rozbehli sa po schodoch hore. Na prvom poschodí im však cestu zahatali ďalšie Jamesove plamene a nemohli sa dostať ani hore ani dolu po schodoch.
„Už nemáme Solarov prsteň“ varoval Kris.
„Sem,“ rozbehol sa Samo po chodbe na prvom poschodí, ktorú jedinú zatiaľ nestihli plamene uzavrieť.
S plameňmi v pätách prebehli po chodbe do spoločenskej miestnosti, kde sa predtým konali oba bankety. Hneď ako vošli dnu, plamene im uzavreli cestu späť z miestnosti.
„Ha, ha, ha,“ ozýval sa Wampilov smiech. O sekundu sa v strede opäť zjavili upír s ohnivým diablom a jeho dvoma ohnivými stvoreniami. „Tak v tejto miestnosti to začalo, tu som sa celej vašej triede prvýkrát prihovoril,“ spomínal Wampila. „Aké príznačné je to, že tu to aj celé skončí. Ale bolo zábavné sledovať vás, ako sa snažíte, no vaše úsilie vyšlo nazmar.“
„Nie Wampila, vaša snaha vyšla nazmar,“ oponoval mu Samo. „Nekromanta a hnus sme už zničili pomocou orbu a ich elixír sa vylial na dlážku.“
„To ma netrápi, hneď namiešam ďalší, no predtým si vychutnám vaše utrpenie,“ pozrel upír na Jamesa.
„Ale vás by malo trápiť, že už nemáte ochranný prsteň,“ pripomenul James a priblížil svoje plamene bližšie k chalanom. Samo znova zasvietil orbom na Jamesa, no ten sa stihol zakryť vyčarovaným ohnivým štítom. Potom zasvietil Samo na oba ohnivé elementály a tie ihneď zmizli.
„Už stačilo!“ James švihol ohnivým mečom a z jeho konca sa zjavil tenký ohnivý povrázok, ktorý sa omotal okolo Samovej ruky, v ktorej držal orb svetla. James trhol ohnivou šnúrou a tá donútila Samovu ruku pustiť orb na dlážku. Guľa sa ihneď odkotúľala ku stene.
James schytil Sama pod krk a zodvihol ho: „Ty malý drzý fagan! Nás nedokáže premôcť žiaden človek, naša moc je nesmierna. Nedokážeš zastaviť ničivú silu ohňa.“
Samo sa už začínal dusiť, no podarilo sa mu prehovoriť:
„Mýlite sa, z pravdy pramení odvaha a aj sila.“ Kopol diabla do rozkroku. James zastonal a okamžite pustil Sama.
„Pravda?! Nerozumieš, že tá ťa dostala do väzenia? Každý vo svete klame tak, že to pôsobí dojmom pravdivosti. Neexistuje pravda len užitočne vykonštruovaná lož!“ kopol James Sama do brucha.
„Pravda je to, čo vás dvoch postavilo proti sebe. Nihilis veľmi dobre vedel, čo robil, keď vás zaklial. Úprimne vyplávalo na povrch, to, čo je ukryté v najväčšej hĺbke vašich sŕdc. Tam vidíte, že pravda dokáže narobiť oveľa viac škody, ako užitočná lož.“ James mocne udrel Sama päsťou do tváre, až spadol. „Wampila, nechám ti ich. Tebe spôsobili najviac škody, ukonči to s nimi ty,“ ponúkol James upírovi.
„To..nebola skutočná pravda...ale naša sebecká túžba,“ jachtal ležiaci Samo, podopierajúc sa lakťami. „Až dnes v jaskyni sme definitívne spoznali pravdu o nás samotných, otvorili sa nám oči a zvíťazili sme nad nami samými. Pravda nám umožní zvíťaziť aj teraz.“
Wampila sadol Samovi na hruď, oboma rukami ho schytil a vyceril svoje upírske tesáky k Samovmu hrdlu: „Rozlúč sa so životom.“
Samo siahol pravou rukou do nohavíc a vybral hlavičku cesnaku, ktorú rýchlo strčil upírovi do úst. Upír spanikáril a Samovi sa ho podarilo zo seba odtlačiť. Wampilovi sa podarilo vypľuť cesnak, no dezinfekčné účinky tejto rastliny viditeľne spôsobovali diabolskej bytosti nepríjemné bolesti.
Náhle upírovi do očí zasvietil lúč slnečného svetla.
„Ááá,“ Wampila sa stiahol zakrývajúc si oboma rukami tvár. Samo sa poobzeral okolo seba a uvidel Krisa ako mieri orbom svetla upírskemu grófovi do tváre. Samo netušil, ako sa Krisovi podarilo zobrať orb z dlážky, keď ich všade obklopovali plamene, no veľmi ho to potešilo. Oboma rukami odtrhol upírovi ruky z tváre. Keď sa do upírových očí znova dostalo svetlo, Samo videl, ako tvár netvora začala dymiť a tmavnúť. Spálený gróf nemŕtvych sa rozsypal na prach.
„Vy ste zabili upíra nekropolitu...to nie je možné,“ zdesene krútil hlavou James a pohľad upieral na kopu popola, ktorá pred chvíľou bola jeho priateľom. Z prachu zasvietilo modré svetlo a vyletelo niečo, čo vyzeralo ako tieň lebky.
„Za desaťtisíce rokov som nevidel človeka, ktorý by zničil grófa nemŕtvych. Toto vám nedarujem,“ vyhrážal sa ohnivý démon. Samo si však na jeho tvári všimol, že má strach.
„Uvidíme sa nabudúce,“ pohrozil zástupca temného cisára a zmizol v plameni. Súčasne s ním zmizol aj jeho kúzelný oheň. Samo s Krisom videli, že miestnosť zostala nepoškodená.
„Gratulujem chalani, vravel som, že to dokážete,“ pochválil ich čarodejník svetla, ktorý sa teraz zjavil vo dverách. „Nepochyboval som o sile vašej vôle, ktorá viedla aj vaše kroky.“
„To teda bolo napínavejšie než kriminálka, pán arcimág,“ vydýchol si Samo.
„Ale dokázali ste to, čo ste si zaumienili.“ Solarus luskol prstom a Krisovi vyletel z ruky orb svetla a dostal sa na svoje zvyčajné miesto pri a konci arcimágovej palice. Čarodejník luskol druhýkrát a na prste sa mu znova zjavil prsteň slnka. Arcimág zodvihol svoju Berlu šťastia, povedal zaklínadlo a Samove aj Krisove rany sa zahojili.
„Pán arcimág, keď máte takúto veľkú magickú moc, že kúzlom prenášate orb, prečo ste to nechali celé na nás a nepomohli nám v boji?“ opýtal sa Kris.
„Videl som svetlo, čo vo vás je. Chcel som, aby ste sami objavili váš potenciál. Nepotrebujete mágiu k tomu, aby ste konali zázračné skutky.
„Inžiniera Blaška ani grófa Wampilu už niet. Vyjdime na štvrté poschodie a prebudíme vašich spolužiakov.“
Keď vyšli po schodoch do miestnosti, kde Wampila uväznil uspaných spolužiakov a učiteľov, chalanov prekvapilo arcimágovo rozhodnutie:
„Prenesieme každého na izbu, ktorú dostali na začiatku.“
„Prečo?“
„...aby po zobudení nadobudli dojem, že sa nič vážne neudialo.“
„Nič vážne neudialo??“ neveril Samo svojim ušiam. „Nám skoro vypil krv upír a upálil ohnivý démon a máme sa tváriť, že sa nič nestalo?“
„Spýtam sa ťa, kto by vám niečo také uveril?“ láskavo sa usmial Solarus.
„Chcete teda, aby sme predstierali, že to bola obyčajná noc?“ spytoval sa Kris.
„Presne tak, v tejto situácii je to vzhľadom na všetky objektívne faktory jediné optimálne riešenie.“
„Ale to je lož...,“ poukázal Samo.
„Uši osôb, ktorým sú tie slová adresované nie sú v stave, že by dokázali porozumieť hĺbke skutočnosti toho, čo sa udialo v tomto mysterióznom hoteli. Inžinier Blaško alias upír Wampila ostane naším tajomstvom rovnako ako aj čarodejník slnka,“ žmurkol s úsmevom na tvári Solarus.
„Ako myslíte...,“ poslúchol Samo.
Chalanov a čarodejníka stálo veľa námahy, kým preniesli každého študenta do postele v jeho izbe.
Nakoniec preniesli profesora Ábeloviča a profesorku Kučerovú do ich izby.
„Ráno ich zobudím.“
Samo s Krisom sa išli trochu vyspať. O deviatej hodine ich zavolal arcimág, aby išli s ním do izby, kde spali profesori.
„Teraz sa pripravte,“ upozornil Solarus Sama a Krisa v miestnosti, kam položili profesorov. „Keď ich všetkých prebudím, nechajte hovoriť mňa.“
Arcimág zmenil kúzlom svoj výzor. Vyčaroval si rovnošatu pracovníka hotela a zmizli mu fúzy a brada. V tvári však vyzeral rovnako. Teraz vypadal ako starší čašník s palicou a orbom v ruke. Zodvihol do výšky berlu a vyslovil zaklínadlo. Orb svetla zalial okolie jasným svetlom a profesorom sa zrazu otvorili oči. Solarus luskol prstom a palica s orbom zmizla. Teraz vyzeral ako obyčajný starec v čašníckej uniforme.
„Čo sa stalo?“ preberal sa profesor Ábelovič. „Čo tu robíme?“ čudoval sa, keď sa porozhliadal okolo seba.
„Dobré ráno pán profesor,“ pozdravil Solarus. „Pán inžinier Blaško je momentálne v dôsledku istých vopred nepredvídateľných okolností indisponovaný. Nemohol sa s vami a študentmi rozlúčiť osobne.“
„Koľko je hodín?“ pozrela na hodinky profesorka Kučerová. „Deväť? Ako je možné, že sme spali tak dlho? Bolí ma hlava, skoro nič si z noci nepamätám. Bojím sa, že sme to prehnali s vínom.“
„Musíme zobudiť študentov. O dve hodiny sme mali naplánovaný odchod autobusom späť pred školu,“ pripomenul profesor.
Študenti sa zobudili, akoby sa v noci nič nestalo. Okrem Sama, Krisa a Kráľoviča nemal nikto ani tušenie, že boli hosťami v upírovom hoteli. O jedenástej už všetci študenti nastupovali do autobusu s príjemnými spomienkami a plnými peňaženkami. Cesta späť ubehla omnoho rýchlejšie, ako cesta do hotela a podvečer už autobus zastavil na parkovisku pred školou.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár