Tento raz to bolo naozajstné. Už od včerajšej hroznej búrky som čakal, že bude pohotovosť a môj mobil sa stane terčom útoku veliteľa. Stalo sa tak včera, keď som s priateľkou pozoroval tanec bleskov na oblohe a potichučky vnímal dotyky vetra v kvapkách jemného dažďa. Zvonil mobil. Priateľka spozornela, nahliadla na meno volajúceho a nešťastne povedala: "Nejdeš nikam!". Srdce sa mi rozbúšilo od šťastia a ja som vedel, že mi volá veliteľ. "Tomáš, máme poplach, stretnutie na zbrojnici", zavelil a ja som od šťastia nevedel dýchať. Môj prvý hasičský výjazd.
Vonku pršalo. Ba priam lialo. Auto som mal odstavené neďaleko brány, kým som dobehol a nasadol, tak som bol komplet premočený. Zapol som si blikačky (výstražný trojuholník) a s právom prednostnej jazdy som vyrazil na zbrojnicu. Cesty boli zaliate a isť rýchlejšie než 30km/h bolo riskantné až nebezpečné. Na zbrojnici som bol prvý. Veliteľ dorazil chvíľu po mne.
Kolo, Zolo, Krtko, veliteľ, šofér a ja (Šaňo) sme sa vybrali na Šancovú ulicu (pri Račianskom mýte), kde sme museli vyčerpať vodu z pivnice. Cesta bola hrozná, niektorí vodiči si vôbec neuvedomujú, že hasiči s majákmi majú prednosť a jazdia jak prijebaní (prepáčte mi ten výraz, ale na toto slovo jednoducho neexistuje synonymum).
Po príchode na miesto činu sme zistili, že sa jedná o dve brány, ktoré majú zaplavené pivnice po kolená. Vytiahli sme plávajúce čerpadlo, dve "C" hadice a utekali sme do pivnice. Rozhodili sme hadice, natiahli, naštartovali čerpadlo a voda začala pomaly ale isto klesať. Nakoniec sme si dopomohli ešte ponorným čerpadlom. Celý zásah trval približne hodinu - hodinu a pol.
Týmto zásahom pre nás výjazd končil, aj keď si myslím, že bolo ešte dosť miest, kam sme mohli ísť odčerpávať vodu...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár