Sám

Som sám a kráčam neviem kam,
tma už padla na tento kraj,
myslel som, že ťa mám,
že srdce mi rozsvietil máj,
známy ako lásky čas,
v očiach by mi svietilo svetlo krásne,
najväčsieho štastia jas.
Pre teba ja píšem tieto básne,
márne si mysliac že rada ma máš.
slzy sa mi tisnú do očí,
lebo zomiera vo mne nádej byť po tvojom boku.
Čakám, že sa niekto ku mne otoči
a ja spoznám v tom krásnom ladnom kroku
osobu, krorá mi padla priamo z neba,
spoznám tam osobu, pre mňa najdrahšiu,
spoznám tam poklad najväčší, teba.
Avšak stojim tu teraz sám, nikde ani nohy,
som len ďalší láskou zmámený,
takých bolo veľa, takí boli mnohí,
ja zostavam sám a ranený,
čo ho srdce stále boli.
Kiežby naša láska mohla žiť
a ja by som mal ešte nádej,
kiežby som ja z nej mohol piť
a to nie z hocijakej ale z tej,
po ktorej boku túžim byť.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu