Už sa to nedá popísať normálne,
ako sa snažím dostať sama zo seba.

Sama na seba som nahnevaná, a každým krokom je mi horšie
a tá skurvená depresia trvá snáď mesiace bez prestávky
nespávam
nerozmýšlam
nežijem


Zožiera ma minulosť, neviem sa prebrať.

Prenasleduje ma niečo čo ma drží pri dne
Nebolí to už, mám pocit že som nesmrtelná
ale chcem s tým bojovať.
Čo to zapríčinilo?
Bojím sa vysloviť na hlas že
niečo mi chýba.


Ĺudia za svoj život zistia toľko vecí
naučia sa žiť chápať sa takéto vecičky
a ja ani neviem kto som.

Keď prenasledujem samú seba.

 Blog
Komentuj
 fotka
elizabeth33  29. 11. 2012 23:42
Ak niekedy je možnosť spoznať samých seba.. radšej nechcem dožiť sa toho...človek sa mení deň čo deň od chvíle ako ráno otvorí oči... neprenasleduj seba...pozoruj seba.. akceptuj seba...ži
Napíš svoj komentár