Priatelstvo. ziarlivost, sklamanie

Pred letnymi prazdninami som narazila na uzasneho chalana...
V okamihu sa stal mojim najlepsim priatelom, ktoremu mozem povedat cokolvek. Z mojho pohladu si dost rozumieme, dokonca aj niektore prihody mame rovnake... Da sa snim fajne pokecat, zabavit, maximalne blbnut... Hoc nes od seba deli 147km... Mam ho strasne rada a nechcem ho stratit... Ale spravila som tu najvacsiu hlupost aku som mohla...

Zalubila som sa!

Boli sme aj spolu na chate, kde to bolo uzasne ba dokonca mi dal aj pusu. Vtedy som nechcela aby sa to skoncilo. Kiez by sa dal zastavit cas.
Ked som sa vratila domov nemohla som na to zabudnut a nemozem ani teraz. Vsetko vyzeralo tak nadejne. Ze nieco bude.
Az doteraz som dufala, ze ak pojde studovat do BA mozme sa dat do kopy...
A marne...

Vyhliadol si dievca tam od nich.. Prave maturuje a chce pravdepodobne pojde na vysku do BA. Spolu s nim! Ako on sam povedal zo zaciatku kazdy vztah vyzera slubne. a tak v molom kutiku srdca dufam ze im to nevijde. Aj ked by som ho rada videla stastneho. Ale pri pomysleni na ich dvoch citim neskrotnu ziarlivost a nenavist na to dievca a zozierama otazka preco nie ja? Co robim zle, co som pokazila atd...
Na tie otazky existuje asi len jedina odpoved.

Bola som naivna husicka, ktora naletela peknemu gestu.

Ale aj tak ma to zoziera. Zozierama uz len predstava, ze by som ich videla spolu, v meste, hoc kde. Uz by som sa mu nedokazala pozriet ani do oci. Uz by ma nicilo kazde jedno pismenko, ktore by napisal... kazde jedno slovicko, ktore by vyslo z jeho pier.

Aj ked stale niekde v nutri verim, ze by nieco mohlo byt, chcem aby bol stastny... Hoc nie somnou ale s inou. Nechcem ho stratit ako dobreho priatela co je asi jedine co mi moze zrovna ponuknut... To priatelstvo si vazim na dovsetko ale ved vsetci obcas robime chyby...

Lubim ta a nechcem ta stratit! Prepac....

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu