nájde sa druhé ja.
Keď nadíde správny čas,
pustí sa s tebou do boja.
Silné, zlé, zákerné,
také to monštrum v tebe je.
Si bytost slabá a srdce máš ubolené,
a tak mu jednoducho podľahneš.
Možno je pre teba lepšia voľba,
keď prenecháš mu riadenie tvojhotela.
Avšak monštrum nechce telo, chce dušu,
a tak zničí tvoj život, lásku, vezme ti všetko čo si chcela.
Prebudíš sa,
bez duše,
bez lásky,
bez nádeje.
Nechceš znovu otvoriť oči
a upadáš do beznádeje.
Monštrum spravilo toľko chýb,
že to nejde vôbec napraviť.
A tak chceš plakať, chceš cítiť slanú chuť sĺz,
a v tom zistíš, že slzy sú ako droga.
Pocit, že je ti odpustené,
pocit, že si znovu čistá.
A tak chceš vyplakať srdce ubolené,
no už si si ani tým nie istá.
Čo ak ti vzalo srdce?
Čo ak ti ho rozmliaždilo v dlani?
Prečo necítiš nič iné len bolesť,
a pri tom sa usmievaš a hovoríš že to bude dobré?
Aj ty si len človek,
aj ty robíš chyby.
A nech spravíš čokoľvek,
poriadne si do svojej hlavy vbi,
že nie všetci odpúšťajú chyby.
A pamätaj,
že tí čo ti odpustia sú ľudia ktorí viac podvod neznesú,
a tí ktorí ti neodpustia nepatria medzi tých,
pre ktorých by si skočila z útesu.
Až keď spravíš chybu zistíš,
kto ťa má natoľko rád aby ti odpustil a znovu ti dôveroval.
Ak ti neodpustí, vedz že to nie je človek pre teba,
pretože všetci sme ľudia, všetci robíme chyby,
a ten kto nevie odpúšťať, nepratrí do neba*.
Bez chýb nie je nič tak ako má byť.
Chyby k nám patria ako Mesiac k Zemi,
a my s tým nemôžme nič urobiť.
Bez chýb nevieme, kedy sme naozaj ľúbení...
*"Boh odpúšťa hriechy"... to všetci vieme
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár