na tvoju fotku len prihlúplo sa usmievam.
Chcem tam byť s tebou, tam kde teraz si,
musím už konečne prekonať všetky záterasi.
Keď pozrieš na mňa tak milo ako vždy,
môj deň sa definitívne rozjasní.
Keď nevidím ťa deň i noc,
musím si privolať moje sny na pomoc.
Len tam môžem slobodne povedať,
že chcem aby si ma mal nadovšetko rád.
Len tam povieš mi ty,
že opätuješ všetky moje pocity.
Spolu sa tam môžme v pokoji prechádzať,
orchester mojich snov nás bude na ceste sprevádzať.
Spolu môžme odletieť aj na kraj sveta,
a nikdy nepovieme si zbohom na konci leta.
Tam môžme spolu večne krásne žiť,
tam sa raz stretnúť a nikdy sa nelúčiť.
Tam sa môžme večne túlať v záhradách,
tam nikdy nemusíme mať z našich neprajníkov strach.
Tam, kde včielky večer sa roja,
tam pod hviezdami, zostanem navždy tvoja.
Tam kde večer schádza sa včielok roj,
tam zostaneš navždy iba môj.
Jedinú vec, ktorú najviac ľutujem,
že toto všetko je len môj krásny sen.
Skutočnosť je taká iná,
vernou zostáva mi už len moja perina.
Nenávidím jediný zvuk,
ten odporný škrekľavý hluk.
Ktorý vždy moju tvár spraví smutnou,
Och, keby sa ten budík raz a navždy vypol.
Tvoja fotka na stolíku, vedľa ktorej spím,
vedľa ktorej, každú noc o tebe sním.
Tá mi každé ráno pripomenie jednu vec,
že opäť nastal nášho spoločného sna koniec.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zeriavka
30. 10.októbra 2010 18:45
veľmi pekná básnička
Napíš svoj komentár