,,Vyzeráš ako strašidlo. " vysmievajú sa ti na ulici. Vráť im to. Nadávaj. Urážaj ich. Viem, že na to máš. Viem, že tá nenávisť je niekde v tebe. Daj to zo seba von a bud aj ty mrcha.
,,Si také drevo. " smejú sa na tebe v spoločnosti. Ukáž im čo v tebe je. Nedaj sa zastaviť. Predved sa.
,,Si taká citlivka. " počuješ tie slová. A čo? Byť emotívny je v dnešnom svete prejavom nejakých citov. Neskrývať a nehrať sa na silných, ak to neviem.
Chceš stále plakať? Nad rozliatym mliekom? Nad minulosťou? Nemalo ťa to náhodou posilniť?
Oni sa ti smiali predtým a ty sa im smej teraz. Nevšímaj si tie reči a pekne si poplač. Ukáž najavo svoje city.
Možno si nerada chodila do školy, a mnohokrát si premýšľala ako to zabaliť...ALE si stále tu a to je podstatné. Poznám také pocity....a občas ma zlomia. Ale ja im odolávam. A ty by si mala tiež.
Hej presne ty v tom zrkadle, do ktorého sa pozerám. Nepozeraj ako by si nechápala...Myslím to vážne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár