Vidíme ich. Vidíme vás. Rozprávame sa o nich. Rozprávame sa o nás. O našich veciach.
Povieme si svoj názor. Sme úprimne.
Vieme, že aj o polnoci si môžme zavolať, napísať....
Chýbaš mi ked tu nie si. je mi smutno. Chce sa mi plakať. Plačem..ale sama. Spomeniem si ako som raz plakala a ty si bola pri mne. Smiala som sa popritom, pretože sa mi chcelo plakať len tak.
Vždy budem pri tebe stáť. Nech sa stane čokoľvek. A viem, že aj ty ma vždy podržíš.
Vieme sa nahnevať na seba. Ja sa urazím, ty to pretrpíš. Ale vždy sa uzmierime. Mne by to nedalo. A ani tebe nie.
Dnes si mi povedala: ,,Urážaš sa niekedy strašne, ale máš dobré srdce a vieš človeka pochopiť a pomôcť.
It is true. I know.
Priznám si chybu. Mám ťa rada. A ty mňa.
Rozumieme si aj bez slov. Vieme sa rozosmiať. Ty mňa a ja teba.
Vieme sa vypočuť. A pochopiť. Verím ti. Tebe veriť môžem...BF
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár