,,Možno to už tušíš. A ak nie, tak ti to jasne vysvetlím. Si fajn chalan, veľmi milý a pekný, to je pravda. Ale my dvaja sa nemôžme bližšie spoznať. Ja som tanečnica a ty si strašne fajn slušný chalan. A ja nechcem raniť tvoje srdce. Pretože, po čase by ti vadilo, že tu pracujem a ja tu mienim ostať ešte tak rok možno dva, nech si zarobím. Nemusíš to chápať. Nie je to práca, čo som chcela, ale aspoň tancujem. Proste nešlo by to. Tak zabudni na mňa a nájdi si tú, ktorá bude stáť za to. " vravím ti.
V duši mám smútok, ale to na sebe nedám poznať. Nemôžem pripustiť, že by som chcela aby si neodchádzal.
,,Myslel som si, že toto mi povieš. A dlho som rozmýšľal čo spravím a poviem. Mám ťa prosiť? To by mi nepomohlo, aj tak by si vravela to isté. Si múdre dievča. Tak na to pôjdem inak. Dám ti dva týždne a potom sem prídem. Ak ma stále nebudeš chcieť a povieš, že som ti ani nechýbal, tak ma nikdy neuvidíš. Tvoja práca by nevadila, pretože ty nie si aké druhé, že by si išla s druhým chlapom keby si mala frajera. Nepozeraj tak na mňa. Vidím ti to na očiach, že nie si ako štetky. Si len výborná tanečnica, ktorá si tu zarába. A ja som sa do teba zamiloval. A ked mi po tých dvoch týždňoch povieš, že nemáš záujem, tak odídem. Len ťažko, ale urobím to. " dokončil si svoje rozprávanie.
Toto som nečakala. Myslela som, že ma budeš prosiť, ale ty ako keby si ma mal prečítanú. Prečo mi to robíš ešte ťažším? Ako keby si dúfal, že sa rozhodnem inak. Vidíš do mňa a to sa mi nepáči. Chcem ostať tajomná pre všetkých chlapov. Nechcem byť sklamaná láskou. Ale ved skúsiť by som to mohla, vraví mi môj rozum.
,,Tak čo na to povieš?" pýtaš sa ma. Zabudla som, že si ešte stále tu.
,,Dobre súhlasím. Dva týždne. Ale skôr neprídeš. Prepáč, musím už ísť vystupovať. Môžeš ostať ak chceš. " vravím ti a čakám čo povieš.
,,Rád ostanem. Ved ťa zas dlho neuvidím. Dakujem, že si mi dala šancu. " vravíš a ja odchádzam do zákulisia pripraviť sa.
,,Tak čo ako to dopadlo?" chytila ma Mia za ruku a potiahla.
,,Príde za dva týždne a ja mu mám povedať, či ho chcem alebo nie. Robí mi to ešte ťažším. " vzdychnem si smutne.
,,Ja som to vedela, že sa ti páči. Tak prečo váhaš?" spýta sa ma.
,,Nechcem ho sklamať. A hlavne, nechcem byť nešťastná. Nerozumiem tomu už. Idem sa pripraviť. Vystupujem. " vravím Mii a idem sa prezliecť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár